Osud hl. postavy ,,Čurína“, ktorý miluje krásnu Elenu, ale dozvie sa, že Elena sa ide vydávať za iného. Preto o ňu bojuje a chce sa s ňou aspoň stretnúť.
Dej: Čurínovi prišlo svadobné oznámenie, že Elena Zakalíková a statkár Zeim sa zasnúbili. Čurín bol kľudný, veselý, vôbec ho netrápil smútok. Ale naozaj bol smutný, pretože dievča, ktoré miloval sa išlo vydávať za statkára Zeima. Čurín sa prechádza po kancelárii a napokon si zobral kabát a odišiel domov. Povedal, že už nikdy nebude nikomu veriť.
Hlavne žiadnej žene, dievčaťu. Išiel rovno domov. Prechádzal sa po izbe, päsťou trieskal po stolíku, búchal si po čele a hrešil na seba, že nechal svoju milujú odísť s iným. Schytil všetky fotografie a pamiatky, ktoré mu pripomínali Elenu a zničil ich-tak strašne ju nenávidel. Na druhý deň Čurína navštívil kamarát, ktorý mu radil, aby prestal na ňu myslieť.
Ale Čurín mu povedal, že myslí na revolvér alebo otravu. To veruže neurobíš, nestojí ti za to, aby si sa kvôli Elene trápil. Čurín celý napätý, bledý, rozpálený a nazúrený sa každý večer prechádzal okolo Eleninho domu. Chcel ju aspoň nachvíľu zazrieť v tom okne, kde spolu každý večer sedávali. Vždy si ju predstavoval-tá dokonalá krása, jemná tvárička, keď sme spolu sedávali za klavírom. Takto si Čurín vždy predstavoval Elenu, keď sa prechádzal okolo jej okna.
O niekoľko dní pri prechádzke Elena stretla Čurína. Obaja celí očerveneli a nevedeli zo seba vydať ani hláska. Čurín pozval Elenu k sebe domov, aby sa mohli v kľude porozprávať. Keď prišli k Čurínovi domov, tak sa začali rozprávať. Rozprávali sa niekoľko hodín a veľa vecí si vysvetlili. Hlavne mu Elena vysvetlila, že to s tými zásnubami nie je vôbec pravda. Statkára Zeima si musela vziať, pretože to mala rozkázané od rodičov, ale nakoniec utiekla späť do rodného mesta. Elena bola šťastná, že sa stretla zo svojou celoživotnou láskou. Čurína milovala celý život a čakala na neho tak dlho, až sa dočkala.