Slávy dcéra – Ján Kollár

Slávy dcéra – Ján Kollár (1832)

– lyricko-epická básnická skladba; obsahuje 645 sonetov, ľúbostných, vlasteneckých a náučných, ktoré sú spojené len naznačenou dejovou líniou;

– kompozícia:Prědzpěv + 5 spevov: 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava, 3. Dunaj, 4. Lethe (v gréckej mytológii rieka zabudnutia; u Kollára slovanské nebo), 5. Acheron (v gréckej mytológii rieka prechádzajúca podsvetím; u Kollára slovanské peklo);

– formami sa autor vracia k antike (časomerná prozódia) a k renesancii (sonet);

– prvé 3 spevy skladby (putovanie autora po slovanských krajinách) sa podobajú dielu anglického básnika Byrona – (Childe Haroldova púť), 4. a 5. spev sú podobné Danteho Božskej komédii;

– prvky klasicizmu: antická mytológia – mená, motívy, prvky racionalizmu vo vlasteneckých úvahách;

– prvky romantizmu: zobrazenie citu, vrúcne priznanie k láske, historické námety, obrazy prírody, rozpor medzi svetom a osobnosťou básnika;

Prědzpěv

– najpôsobivejšia časť celej skladby; má 106 veršov; sú tu vyložené základné motívy celej skladby;

– je to elégia (žalospev) nad zemou Lužických Srbov, ktorí boli v minulom storočí ponemčení;

– autor sa obáva podobného osudu aj u ostatných Slovanov, preto ich vyzýva k zjednoteniu pod vedením veľkého Ruska (,,dubisko“);

– vyčíta niektorým národom, že siahli na slobodu iným národom a podmanili si ich, viedli útočné vojny; vyslovuje demokratickú myšlienku, že všetky národy majú právo na slobodu a slobody je hodný iba ten, ktorý ju dopraje iným. („Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“);

– básnik si uvedomuje, koľko utrpenia Slovania prežili, no neprejavuje nenávisť voči inému národu;

– jeho myšlienka slovanskej vzájomnosti je nerozlučne spojená s myšlienkou rovnoprávnosti všetkých národov, humanity a slobody;

– básnické prostriedky:

symboly: Tatry synu – Slovan, dubisko – symbol Ruska, berla železná – vojna

básnická otázka: A kdo sa loupeže té dopustil?

básnické zvolanie: Stůj noho!

synekdocha: Stůj noho! (časťou pomenujeme celok)

prirovnanie: ó věkové dávní, jako noc vůkol mne ležíci

metafora: nádej kvitne

básnický prívlastok: zhoubné časy

– Prědzpěv je písaný časomernou prozódiou v elegickom distichu (dvojverší); dvojveršie sa skladá z hexametra (6-stopový verš) a pentametra (5-stopový verš);

Prierez jednotlivými spevmi skladby Slávy dcera:

– spevy sú písané formou sonetu (znelky) trochejským veršom s rýmom abba abba cdc ede;

1. spev Sála

– básnik spomína na krásne časy lásky, ktoré prežil v Jene; zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy, Mínu; je symbolom slovanskej budúcnosti, ktorá má Slovanom odčiniť ich predchádzajúce utrpenie a postaviť ich medzi popredné národy sveta; básnik rovnako miluje Mínu, vlasť aj národ; na konci spevu sa lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva ju v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný;

1. spev Labe, Rén, Vltava a 3. spev Dunaj

– básnik putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami, opisuje dojmy z polabských a pobaltských krajín a vkladá medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy; pridáva znelky viažuce sa k slovenským krajom a k ich slávnej i smutnej histórii; kritizuje nesvornosť Slovanov, volá po činoch, oslovuje rovesníkov i mladšie pokolenia; kritizuje sociálne pomery a utláčanie národov; vyjadruje aj smútok nad rozlúčením so svojou milou Mínou; zjavuje sa mu mŕtva a on túži tiež umrieť;

1. spev Lethe – pomenovanie slovanského neba; Mína sa mení na vílu a sprevádza básnika po slovanskom nebi a pekle; do slovanského neba básnik umiestnil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov, tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Slovanstva;
2. spev Acheron – pomenovanie slovanského pekla, doň básnik posiela odrodilcov a neprajníkov Slovanov;

– jednotlivé spevy Slávy dcéry obsahujú vlastenecké a ľúbostné znelky;

– vovlasteneckých znelkách Kollár vyslovuje názory na problémy vlasti, protestuje proti tupeniu vlasti, žiada spravodlivosť a právo na slobodný život, vyzýva k ľudskosti, národnej znášanlivosti; Slovanov nabáda k svornosti, pracovitosti, národnej hrdosti a verí v ich veľkú budúcnosť, ktorú dosiahnu každodennou statočnou prácou;

–ľúbostné znelky obsahujú ľúbostné motívy od šťastia z lásky až k žiaľu z rozlúčenia; láska k Míne básnika veľmi zmenila a obohatila jeho citový svet; príznačné je spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým; básnik svoje srdce na začiatku delí na 2 časti – jedna patrí Míne a druhá vlasti, nakoniec však oba city u básnika splynú.

„Mlčím, váham – vtom do hrude ruku vnorím,

srdce vyrvem z nej a rozlomím: „Berte,“ vravím.

„Vlasti pol, pol Tebe, Mína.“

„Láska je všech veľkých skutků zárod,

a kdo nemiloval, nemůže ani znáti,

co jest vlast a národ.“

– dielo preložil do súčasnej slovenčiny básnik Ľubomír Feldek a vyšlo pod názvom Dcéra Slávy.