Hviezdoslav: Hájnikova žena & Ežo Vlkolínsky

Hviezdoslav: Hájnikova žena & Ežo Vlkolínsky

lyricko-epická skladba Hájnikova žena

- úvodná báseň Pozdrav, spevy a záverečná báseň Zbohom

- v hornooravskej krajine sa odohráva tragický príbeh mladého hájnika Miška Čajku a jeho ženy Hanky

- starý hájnik Čajka zomiera a na jeho miesto nastupuje jeho syn Miško, ktorý si po čase privedie do hájovne ženu Hanku

- Hanka sa zapáči pánovmu synovi Artušovi Villánymu, ktorý začína pravidelne navštevovať hájovňu (Hanka je ale verná Miškovi), pod zámienkou lovu, ktorý Artuš usporiada, sa mu podarí vylákať Miška z domu a neskôr utečie z lovu do hájovne, kde začne zvádzať Hanku

- aj napriek vyhrážkam Hanka Artušovi odolá, v sebaobrane ho zabije a neskôr zošalie

- Miško berie vinu za Artušovu smrť na seba, uväznia ho a postavia pred súd, kam vtrhne Hanka a prizná sa

- Miško je oslobodený, Hanka sa pred súd nedostane, ale pred manželom uteká, pretože ho nespoznáva, hájnik tíši svoj žiaľ prechádzkami po lese, kde zachráni život starému Villánymu

- po narodení syna Janka sa Hanka uzdraví

- konflikt medzi "svetom chalúp" a "svetom kaštieľov" → → → čestnosť a statočnosť prostého človeka / príživníctvo a egoizmus feudálov (resp. ľud vs. šľachta)

- kritika svojvôle zemanov, Hviezdoslav obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchým ľuďom, ktorí nie sú takí hlúpi, za akých ich páni považujú, len nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti

- autor zobrazuje i súžitie človeka s prírodou (v úvode i závere diela ju oslavuje: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“), príroda je súčasťou deja a niekedy predznamenáva priebeh nasledujúcej udalosti

- dielo sa končí ľudským zmierením (nie spoločenským), ktoré je typické nielen pre Hviezdoslava, ale i Kukučína (starý Villáni odpúšťa Hanke a Miškovi, tým uznáva vinu svojho syna)

Hanka a Miško

čestnosť, statočnosť, morálna sila

Artuš Villány

egoizmus, zhýralosť, neschopnosť prijať odmietnutie

- romantické prvky (príroda, ľudský život spätý s prírodou, bohaté opisné a úvahové vsuvky) a realistické prvky (úloha šľachty v národe, dôraz na detailné zobrazovanie niektorých predmetov)

epos Ežo Vlkolínsky

- dej sa odohráva vo Vlkolíne na Orave

- mladý zeman Ežo sa chce oženiť so sedliačkou Žofkou Bockovie, Ežova matka Estera s tým nesúhlasí a vyženie Eža z domu

- Ežovi nakoniec vystrojí svadobnú hostinu strýko Eliáš → → → na svadbe prichádza ku konfliktu medzi zemanmi a sedliakmi, zemania dokazujú svoju nadradenosť, Ežo rieši spor v prospech sedliakov a vyhlási, že všetci sú si rovní

- zemianske predsudky Estery nakoniec zlomí až vnuk Benko, ktorý si získa jej srdce = možnosť zmierenia zemianstva a sedliactva