Kým kohút nezaspieva (Ivan Bukovčan)

Kým kohút nezaspieva – Ivan Bukovčan

Povojnová dráma – Slovensko

Literárny žáner: psychologická hra

Bibliografické údaje:

názov: Päť súčasných hier

vydanie: Tatran, Bratislava 1987

počet strán: 365 (počet strán hry je 81)

Poloha deja v časopriestore: malé mesto okupované cudzím (nemeckým) vojskom, istá novembrová noc 1944 po potlačení Povstania

Postavy: Desiati (gymnazistka Fanka, študent Ondrej, starec bývalý horár Terezčák, babica Babjaková, zverolekár Šustek, holič Uhrík, učiteľ Tomko, pani lekárniková, prostitútka Marika, neznámy tulák), miestny nemec Fischl

Citát: „TULÁK. Ostať človekom... nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť... A svoju ľudskú tvár. ... UHRÍK. Bez tváre sa dá žiť – ale bez hlavy nie, ty blázon...!“ (strana 198)

Môj názor: Psychologická hra mala pútavú zápletku a veľmi prijateľnú dĺžku. Autor dostal postavy do skutočne hraničnej situácie, v ktorej sa naplno prejavili ich charaktery. Len záver bol, žiaľ, po čase už predvídateľný.

Zhrnutie deja (podľa dejstiev):

1 Zaľúbení Fanka a Ondrej sú zaistení v pivnici, po čase zisťujú, že sa tam nachádza aj Terezčák. Postupne Nemci privádzajú ďaľších 7 ľudí; domnievajú sa, že za pohyb v meste po 19:00. Posledná Marika ale informuje, že pred domom obchodníka Fischla prebodli nemeckého vojaka a tulák napriek Tomkovi vyzrádza pravidlo o desiatich civiloch za jedného Nemca. K vystrašeným rukojemníkom prichádza Fischl a informuje ich, že budú voľní, ak bude do rána vypátraný vrah. Zabitý vojak bol osobnou strážou majora von Lucasa ubytovaného v jeho dome. Fischl im ako vyjednávač sľubuje pomoc, najmä babici a Terezčákovi, ktorého syn mu pomohol. Tulák krája dodaný chlieb loveckým nožom a Uhrík ho obviňuje z vraždy. Tulák sa ospravedlňuje za ničenie falošnej nádeje a iniciuje spoločnú modlitbu.

2 Fischl informuje, že babica je voľná, musí len povedať aresu rodičky, čo však nesplní, lebo to bol potrat. Ani Terezčak nie je napokon prepustený, lebo vysvitne, že jeho syn predsalen držal s partizánmi, čo ho ale poteší. Keďže ale zabitý vojak bol opitý, majorovi bude stačiť, ak si spomedzi desiatich sami vyberú jednu obeť a deväť ich bude voľných. Nôž ostal vo vojakovi, takže Uhríkovo podozrenie na tuláka bolo neoprávnené. Uhrík a Šustek navrhujú na smrť iných, najmä starca a prostitútku. Rozvážny Tomko bráni ženy. Ondrej sa hlási, aby voľba nepadla na Fanku. Tulák je za to, aby nesratili tvár, neboli vrahovia a teda umreli všetci. V záchvate zlosti ho Uhrík bodne britvou do krčnej tepny. V starcovom uchu zaspieva kohút (biblické prvé zapretie človeka kým kohút nezaspieva). Fisch trvá na podmienke, dáva im kľúč, ktorým má zvolený vyjsť a byť zastrelený na úteku. Uhrík je pod tlakom najmä zo strany starca, ktorý ešte chce pomstiť syna. Bráni sa, že tulák ušiel z transportu, lebo bol žid a nie vojak. Chce, aby mu niekto podal kľúč. Tomko mu bráni, napokon Uhrík vezme kľúč sám a ostatní počujú dávku zo samopalu.