Básnik a žena – Ján Smrek

Básnik a žena – Ján Smrek

Medzivojnová literatúra – Slovensko

Literárny žáner: básnická skladba

Kompozícia: 5 častí

Forma: poézia (viazaná reč) – 11 slabičný verš – rýmová schéma ABBA (obkročný rým);

 dejová básnická skladba napísaná formou dialógu

Bibliografické údaje:

vydanie: Elán, Bratislava 1999

počet strán: 64

Poloha deja v časopriestore: bližšie nešpecifikovaná; prvé štyri časti sa odohrávajú v štyroch za sebou nasledujúcich ročných obdobiach (zima až jeseň, viď názvy jednotlivých častí)

Hlavné postavy:

básnik (autor), žena (jeho inšpirácia)

Môj názor: Čítanie tohto poetického diela mi značne uľahčila skutočnosť, že obsahovalo jasnú dejovú líniu, o ktorú som dokázal zachytiť a tým pádom sa vo veršoch nestratiť. Páčila sa mi i použitá rovnoslabičnosť a dobre znejúci rým.

Dej (podľa častí)

1 V zasneženom parku

Ako názov naznačuje, dej začína v zasneženom parku, kde sa básnik prihovára neznámej žene, ktorá ho svojím zjavom očarila. Jej dôveru si napokon získa až keď sa prezradí svoje povolanie básnika, ktorého žena po mene (Smrek) spoznáva. Na to poet nadväzuje vyznaním, že by veľmi rád napísal báseň inšpirovanú ženou, ako je práve ona. Takto sa zapletú do „flirtujúceho“ rozhovoru a básnik žiada ženu o ďaľšie stretnutie.

2 Pokračovanie jarné

Básnik a žena si navzájom vyznávajú svoje city, rozprávajú sa a sú neustále spolu, v harmónií s prírodou. Podobne ako v Kukučínovom Dome v strání ročné obdobie – jar – symbolizuje rozkvet, vyvýjanie lásky.

3 Letná noc na vode

Básnik a žena sa ako zamilovaný pár plavia v člne na vode. Opäť si vyznávajú vzájomnú náklonnosť a ich láska dosahuje svoj vrchol (leto). (Viď citát.)

4 Padajú listy

V prostredí jesennej prírody sa po krátke odmlke žena priznáva básnikovi, že hoci miluje výhradne iba jeho, musí sa s ním rozlúčiť. Básnik vie, že nemá zmysel pokúšať sa ju prehovoriť a preto sa plný smútku lúčia.

5 Po desiatich rokoch

O desať rokov neskôr, opäť v zimnom parku, básnik stretáva svoju stratenú milú. Počas krátkeho rozhovoru sa žena spytuje na konflikt medzi poetovou tvorbou a citmi – jeho básne sú plné lásky, zatiaľčo on sám tvrdí, že jej má nedostatok (ona mu chýba). Vysvetľuje to tým, že formou básní si ju vynahradzuje: „bo čo je skutočné, je každodenné a pre inšpiráciu menej cenné“.