Červený a čierny (Stendhal)

Červený a čierny – Stendhal

Realizmus – Francúzsko

Literárny žáner: román

Bibliografické údaje:

originál: Le Rouge et le Noir (1830)

preklad: Vladimír Reisel

vydavateľ: Petit Press, a. s., 2006 Bratislava

počet strán: 504 (posledná očíslovaná strana)

Poloha deja v časopriestore: Francúzsko v roku 1830

Hlavné postavy: Julien Sorel (syn tesára z Verrières), pani de Rênal (manželka starostu Verrières), pán de Rênal (starosta Verrières), abbé Pirard (riaditeľ seminára v Besanҫone), sl. Mathilde de La Mole (markízova dcéra), markíz de La Mole (parížsky aristokrat), Foqué (Julienov priateľ)

Kompozícia: dva diely, 30 a 45 kapitol

Môj názor: Román obsažne vykreslil francúzsku spoločnosť roku 1830, na môj vkus ale obsahoval priveľa opisov duševného rozpoloženia hlavných postáv (pani de Rênal, Mathilde a najmä Juliena) - označenie psychologický román by asi nebolo nemiestne.

Citát: „Julien dosiahol taký stupeň dokonalosti v tomto druhu výrečnosti, …, že sa napokon sám nudil pri počúvaní vlastných slov.”

Dej:

Ctižiadostivý mladý syn tesára Julien, po tom čo si uvedomí, že pádom Napoleona sa uzavrela cesta za úspechom vedúca cez armádu, rozhodne sa ísť cirkevnou cestou. Na odporúčanie miestneho kňaza si ho najme miestny starosta pán de Rênal za vychovávateľa svojich detí. Zakrátko vznikne láska medzi starostovou manželkou pani de Rênal a Julienom.

Slúžka si tento vzťah všimne a pán de Rênal má pochybnosti. Julien preto odchádza preč, študovať teológiu do seminára. Tam sa mu darí a prikloní si riaditeľa seminára abbého Pirarda. Keď ten z politických dôvodov má opustiť seminár, aby ochránil Juliena pred novým vedením, ktoré by mu pre opačné názory nebolo naklonené, nájde miesto tajomníka u parížskeho markíza pána de La Mole.

Po čase sa zamiluje do jeho dcéry Mathilde, ktorá je voči nemu sprvoti chladná kvôli Julienovmu nízkemu pôvodu. Napokon si ju získa trikom, ktorý mu poradí priateľ Kosarov – predstiera lásku k inej žene, čo v Mathilde vzbudí závisť a do Juliena sa zamiluje. Ich vzťah zájde až tak ďaleko, že Mathilda otehotnie. Prirodzene chce mať pár svadbu, na čo ale potrebujú súhlas markíza de la Mole.

Spočiatku síce odmieta, no napokon privolí. Práve vtedy mu ale prichádza list od pani de Rênal ako odpoveď na žiadosť o informácie o potenciálnom zaťovi a dozvedá sa o Julienovom vzťahu so starostovou ženou. Julien je veľmi nahnevaný konaním svojej bývalej milenky, narýchlo sa vracia do Verrières, kupuje zbrane a v kostole strieľa do pani de Rênal.

Našťastie nezomrie a Juliena navštevuje vo väzení až do jeho popravy (na súde sa prizná, že konal uvážene) – uvedomia si, že sa navzájom ľúbia. Vo väzení už Julien nepociťuje žiadnu náklonnosť k Mathilde. Pani de Rênal umrie od žiaľu tri dni po Julienovej smrti pri svojich deťoch.