Hájnikova žena – Pavol Országh Hviezdoslav

Hájnikova žena – Pavol Országh Hviezdoslav

Realizmus – Slovensko

Literárny žáner: lyricko-epická reflexívna skladba

Bibliografické údaje: Dielo som čítal v Zlatom fonde denníka SME (zdigitalizoval Tomáš Ulej).

Pôvodné dielo: Hájnikova žena, Krvavé sonety. Svetová knižnica SME. Bratislava. 2006.

Poloha deja v časopriestore: Slovenský vidiek (Podvršie) v druhej polovici 19. storočia

Hlavné postavy: Michal Čajka (mladý hájnik), Hanka Čajková (hájnikova ideálna žena), Artuš Villáni (panovačný mladý gróf), starý Villáni (Artušov otec)

Kompozícia: Pozdrav, 15 kapitol, Zbohom

Citáty: “Jak hniezdo v tesnu parutí v úkryte košatého krovia: v hôr neprehľadnom zákutí chalupa čuší hájnikova. Tak bezpečne si stáva tu, bez prepychu, bez závratu, uprostred okrúhleho lázku, rozvitom jak by na obrázku: istejšie, pyšný nežli hrad”

“Nad dvermi luny zásvitok sa jak by v nápis krúži, valí: Tu láska má svoj príbytok!”

“Svet nazdá sa, že k žitia blahu je treba zbytok všetkých vecí: ... ... To však omyl.”

„Ach, zloba dvere nájde všade!”

Môj názor:

Veršované diela nemám vo veľkej obľube, pretože sa mi zdajú zložitejšie na pochopenie. Preto Hájnikova žena bola pre mňa veľkým prekvapením – a to nielen čo sa zrozumiteľnosti, ale aj dejovej stránky týka.

Dej:

Dielo začína opisom krásnej prírody a pevnej, odolnej chalupy. Jej majiteľ, starý hájnik Čajka umiera. Syn Michal si na hrade pýta povolenie pokračovať v otcovej práci, v čom mu vyhovejú.. Nový hájnik začne pomýšľať na sobáš a rozbieha kolobeh návštev u rodičov dievčiny, ktorá sa mu už dávno páčila. Tí sú sprvoti zdráhaví, lebo sú bohatší ako hájnik, no napokon sa koná svadba.

Novomanželia si nažívajú v šťastí napriek chudobe. Jedného dňa sa vyberú do kostola. Cestou autor opisuje prírodu a Hanka svoj zlý sen, ktorý je predtuchou niečoho zlého – v kostole si Hanku všimne mladý gróf Villáni a zapáči sa mu. Raz, keď bola Hanka sama a prala v potoku, natrafil na ňu tento mladý gróf aj so sluhom Jančim. Artuš si od nej žiada vodu a naznačuje svoje pravé úmysly. V krčahu nechá nejaké zlaté dukáty, čo hájničku urazí a zahodí ich.

Jej láskavosť je vyobrazená v príhode, kde dve malé deti vracajúce sa zo zberu malín prídu k hájovni a dostane sa im pohostenia. Vtedy opäť prichádza Artuš a Hanka ho priamo odmieta a zamkne sa pred ním. Krátko na to sa na Villániho príkaz koná poľovačka. Po nej sa koná veselica, ktorú naruší príchod zveri. Všetci zúčastnení – vrátane Michala – ju na príkaz Artuša idú loviť. Samotný Artuš sa vytratí a ide za nepripravenou Hankou.

Je agresívny a ide si pevne za svojím. Našťastie, Hanke sa podarí ubrániť a pritom mladého grófa zabije. Michal, navrátivší z lovu pre zlú predtuchu, zisťuje čo sa stalo a berie všetku vinu na seba (zaprisahal Hanku, aby neprezradila, čo sa stalo). Hájnik je uväznený a nešťastná manželka sa vracia k rodičom. Matka od žiaľu umiera a otec je veľmi nešťastný.

Približne o rok sa koná súd, kde Michal stále berie vraždu na seba. Do súdnej siene vtrhne pomätená Hanka a priznáva sa. Súd ich oboch oslobodí a odpustenie dostávajú aj od starého Villániho, ktorému Michal zachráni život (jeho koč chcel vojsť na strhnutý most). Do hájovne sa tak navracia šťastie, aj v podobe syna Janíčka.