– Napísal Peter Zvon (1913 – 1942)
– vlastným menom Vladimír Sýkora
– vystudoval právo, robil v Bratislave bankách, bol výborný dramatik a literárny kritik, zomrel na týfus
– tragikomédia
– tragická fraska
– nadčasová hra
– paródia a satira na vládnucich a ovládaných, na muzov a na ženy, na mladých a starých, satira na hlúposť, múdrosť, statočnosť.
– monológy, ktoré vyjadrujú hlboké filozofické úvahy o zivote, smrti, mladosti, starobe, o vine,o pokroku
– záverečný monológ hry je najdôležitejší
– hovorí o sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi
– monológy odpovedajú na otázky aký je zmysel života, aká je úloha človeka v spoločnosti, či má hodnoty, aby sa mŕtvym oplatilo vrátiť späť
– posolstvo hry: Ľudský rozum presiel veľkým vývojom a dospel k veľkým výsledkom, na druhej strane ľudské srdce prešlo vývojom nepatrným, lebo stále je na svete zloba, chudoba, hlad, človek sa odcudzil človeku a prírode
Dej: odohráva sa v súčasnosti, vo vile generálneho riaditeľa Kráľa, ktorý usporiadal vo svojej vile maškarný večierok, na ktorom je veľa ľudí
– v jeho vile visia na stenách obrazy z 18. stor., na ktorých sú zobrazení gróf Richard, jeho zena grófka Anna, ich syn Alfréd, markíza Silia, rytier Gejza, sluha Barnabá.
– tieto postavy vzdy o 24:00 ozijú a vedú dialóg
– tento raz sa rozhodnú, keď sa koná večierok, zamiešať sa medzi hostí
– vo vile vypukne poplach, že niekto ukradol obrazy, prichádza polícia a oni sú nútení vrátiť sa do obrazov
– postavy konstatujú, ze ľudia naďalej vedú vojny, delia sa na chudobných a bohatých a pokrok pokročil, ale ľudské srdce ostalo nezmenené:
Človek len pre vlastné .ťastie človeka nevidí, Boh všetkým ľuďom dal oči, ale pre svetlo nevidia ľudí a pre lásku neľúbia.