Hájnikova žena – Pavol Országh Hviezdoslav
Hájnikova žena – Pavol Országh Hviezdoslav
lyricko-epická skladba s prvkami reflexie, vychádzala v Slovenských Pohľadoh
idea: poukázať na mravnú ssilu a čistotu jednoduchého ľudu, obraz slovenskej prírody, ktorej krása sa odráža v povahe ľudu
vonkajšia kompozícia: Pozdrav, 15 spevov, Zbohom
vnútorná kompozícia: expozícia (1.-4.spev), zápletka (5.-6.spev), zauzľovanie (7.-8.spev), vyvrcholenie (9.spev), rozuzlenie (10.-14.spev), záver (15.spev)
kontrast dvoch svetov (chalúp a kaštieľov), autor a príroda je na strane ľudu
prostredie – väčšia časť deja sa
odohráva v hájovni – horárni na Podvrší a v lesoch, jeden obraz je v kaštieli, v rodnom dome Hanky a súdnej
sieni
Postavy
– hájnik Michal Čajka, jeho žena Hana Čajková, mladý pán z kaštieľa Atruš
Villáni
vedľajšie postavy – rodičia Hany, poľovníci, sluha Artuša Janči, žalobca, obhajca, rozprávač (autor), otec Artuša
Pozdrav
– lyrické vyznanie lásky autora k prírode, oslava slovensských hôr, príroda pritúli človeka ako matka, získa v nej stratené sily, uvoľní
sa, dodáva optimizmus
Hájnikova žena – Dej:
Autor postavil tragický konflikt na pokusoch Artuša zviesť Hanku. Tá ho v sebaobrane zabije nožom. Miško donúti Hanku, aby prisahala, že nič nepovie a vezme vinu na seba. Hanka z toho zošalie, túla sa, otec ju nechce v rodičovskom dome, matka umiera.
V čase hlavného pojednávania príde na súd a prizná sa, že ona zabila Artuša. Súd ich oslobodí, lebo „spor Boh rozsúdil“. Hanka a Miško odchádzajú na Podvršie, po čase Hanka vyzdravie, narodí sa im dieťa a opäť nájdu stratené šťastie.
v zápase medzi svetom kaštielov a chalúp víťazí ľud – harmonický záver (autor je na strane ľudu)
lyrické vsuvky – opisy prírody vo všetkývh ročných obdobiach, slovenské piesne – poľovnícke, ľúbostné, piesne maliniarok a piesne hviezd (funkcia: sú predobrazom tragických alebo harmonických životných udalostí, autor každý nový postup v deji pripraví motívom lyrickým alebo úvahovým, inokedy lyrické vložky ukončia to, čo sme sa dozvedeli z deja – aktívne zasahujú do vytvárania atmosféry i deja)
úvaha o dvoch rôznych svetoch, o ich protikladných mravných hodnotách, vyzdvihuje vlastnosti jednoduchého ľudu, sympatizuje s ním
úvahy o šťastí, čo treba pre šťastie bohatému a čo chudobnému (lásku a porozumenie, nie moc a peniaze)
úvahy o úpadku mravov vo
vrstve bohatých
úvahy o stínaní stromov – symbol krívd spáchaných na ľude
poukázal na spolužitie prírody a človeka, bohatrosť
vnútorného života ľudu
Zbohom – záver, rozlúčka s prírodou, do ktorej bol vložený dej a konflikt
jazyk –
jedinečné využitie jazykových prostriedkov, množstvo básnických figúr, rôzne veršové formy (8 a 9-slabičný jamb, lyrické vložky –
trochejský, daktylo-trochejský verš)