Letorosty – Pavol Országh Hviezdoslav

Letorosty – Pavol Országh Hviezdoslav 

3-dielny cyklus, vyznačuje sa tematickou a veršovou pestrosťou – umelecky najcennejšia zbierka

Letorosty 1.

- programová báseň Dávam z úprimnnosti duše – vyjadril tu základné zásady svojej tvorby; je to báseň reflexívna (úvahová); hovorí, že bude vychádzať zo srdca, jeho tvorba bude úprimná, pravdivá, bez príkras; nemá rád prázdne slová, klamstvo, falošnosť, závisť, spoločenskú pretvárku, poklonkovanie; je mu odporné všetko, čo sa prieči prírode, najviac si cení jednoduchú pravdu, v druhej časti básne hovorí, že písať bude, keď bude cítiť, že jeho básne majú zmysel a sú užotičné pre všetkých

Letorosty 2.

- lyrický hrdina sa podobá unavenému pútnikovi, ktorý si čoraz viac uvedomuje plynutie času a nevyhnutnosť životných premien, básne sú poznačené smútkom čierneho roka – smrť matky Terezy, otca Mikuláša, brata Mikuláša, sestry Márie; smrť núti básnika sa zamýšľať nad zmyslom života, dochádza k názoru, že len práca dokáže udržaťčloveka pri živote, dáva zmysel ľudskej existencii, človek ňou prekoná smútok

- básne: Pustý dom, Za mladosťou

Letorosty 3.

- prechádza od osobných bôľov k proiblémom života slovenského ľudu, kritizuje tých, čoi žijú na úkor práce ľudu, kritizuje morálku bohatých vrstiev

- básne: Ó prečo nie som víchrom, I vám urodzeným vekomožným

- cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku (Priadka – nežnosť a láska) a na otca (Roľník – pracovitosť)

- zaradil tu aj básne Mňa kedys zvádzal svet... a Ó, mládež naša, tys držiteľkou rána – básne sa viažu k procesu národného prerodenia Hviezdoslava