Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – Miguel de Cervantes
- vojak v Ríme v námornej bitke, utrpel zranenie a ochrnula mu ruka, pri návrate do Španielska sa stal zajatcom pirátov, v otroctve bol 5 rokov, po vykúpení šiel späť do vojska – do mesta Sevilla, kde napísal 1. časť románu Don Quijote
- časť románu napísal z finančných dôvodov, pretože bol na mizine
- román – epický žáner veľkého rozsahu, má hlavné a vedľajšie postavy, prítomný je rozprávač, má hlavnú a vedľajšiu dejovú líniu. Typický je aj vonkajšia kompozícia románu – členená je na diely alebo na menšie kapitoly. Kapitola je tematicky uzavretá jednotka, ktorá sa skladá z odsekov alebo strof (veršovaný román).
- prvý moderný román, v ktorom autor zobrazuje reakcie ľudí na konanie pomäteného človeka
- pikareskný román – hl. hrdina – pikaro = šibal, satira na rytierske romány
- hlavný hrdina putuje z miesta na miesto, putovanie tvoria epizódy spojené do celku
- reťazový kompozičný postup – udalosti na seba nadväzujú a sú spojené postavou
- príbeh románu je podaný v 3. osobe sg., rozpráva pozná vonkajší aj vnútorný svet postáv = vševediaci rozprávač
- román má 2 zväzky a považuje sa za vrchol renesančnej literatúry
– Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
– Gantleman don Qujiote de la Mancha
- Mancha je kraj v Španielsku
- dej je založený na príbehu 2 hlavných postáv – Alonsa Quijana (Don Quijota) a Sancha Panzu
- Alonso Qujino je naivný zeman, ktorý sa pomätie z čítania rytierskych románov. Radikálne zmení svoj život a rozhodne sa stať potulným rytierom Donom Quijotom. Kontrastnou postavou je prefíkaný sedliak Sancho Panza, ktorý sa stane zbrojnošom Dona Quijota.
- autor paroduje prototyp vzťahov vtedajšej spoločnosti, využíva satiru, humor a hyperbolu
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – obsah diela
Dej: Don Quijote sa po vzore rytierskych eposov vydá na dobrodružnú cestu s cieľom obnoviť zašlú slávu potulného rytierstva. Rozpredal svoj majetok, aby si mohol kúpit rytierske romány. Počas cesty sa chystá na vykonanie niekoľkých hrdinských činov, ktoré chce venovať svojej milovanej Dulciney. Dulcinea je v skutočnosti dievča z dediny, ktorá sa stará o kravy. Tak ako si Don Quijote vyfantazíroval Dulcineu, svoju predstavivosť využil aj pri ostatných udalostiach.
Namiesto nablýskanej zbroje, ktorú si iba predstavuje, má hrdzavé a rozpadnuté zvyšky brnenia. Veterné mlyny sú podľa neho obri, s ktorými musí bojovať, črieda oviec je nepriateľských vojskom a svojho vychudnutého koňa Rosinante považuje za pekného a mocného.
Don Quijote sa chce správať ako ozajstný rytier. Brániť slabších, zachraňovať zraniteľných. Jeho činy však pôsobia presne opačne (napr. galejníci, ktorých oslobodil, spôsobujú ešte väčšie škody). V súboji ho porazí Sansón Carrasco, dôsledkom čoho sa Don Quijote vracia domov. Na konci diela ťažko ochorie, preberie sa z poblúznenia a celý svoj majetok odkáže svojej neteri pod podmienkou, že sa nikdy nevydá sa muža, ktorý kupuje rytierske romány a umiera.