– lyricko-epická skladba; obsahuje 645 sonetov – ľúbostných vlasteneckých, náučných, ktoré sú spojené len naznačenou dejovou líniou
– kompozícia – Predspěv (je písaný časomierou – elegickým distichom) a 5 spevou (písané prízvučným trochejským metrom – formou sa vracia k antike)
– 1. spev Sába, 2. spev Labe, Rén, Vltava, 3. spev Dunaj, 4. spev Léthé, 5. spev Acheron
– prvé tri spevy – putovanie po slovanských krajinách (Byron- Childe Haroldova púť)
– posledné dva spevy – putovanie po slovanskom nebe a pekle (Božská komédia)
– sú v ňom vyložené základné motívy celej skladby; je to elégia nad zemou Lužických Srbov, ktorí boli ponemčení v minulom storočí, autor sa obáva podobného osudu u ostatnýh Slovanov, preto ich vyzýva k zjednoteniu, aktivite, svornosti – idea slovanskej vzájomnosti, slovanské národy sa majú zjednotiť pod vedením Ruska, autor odsudzuje násilie a hovorí, že Slovanov čaká slávna budúcnosť ak sa zjednotia
– je písaný časomernou prozódiou (elegickým distichom) – na tvorbu rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky; rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík; dĺžka slabiky je merateľná časom (časomiera); časomerný verš je stopovo organizovaný
– trochej (- ں), jamb ( ں
-), spondej (- – ), daktyl (- ں ں ); najznámejšie druhy časomier sú hexameter a pentameter, ich spojením vzniká elegický
distichon
– jednotlivé spevy obsahujú vlastenecké a ľúbostné znelky; vo vlasteneckých vyslovuje názory na otázky a problémy vlasti, protestuje proti pokorovaniu a tupeniu vlasti, žiada spravodlivosť a právo na slobodný život, vyzýva k ľudskosti, národnej znášanlivosti, Slovanov vyzýva k svornosti, k pracovitosti, k národnej hrdosti a verí v ich veľkú budúcnosť; ľúbostné znelky obsahujú ľúbostnémotívy lásky k Míne, príznačné je soijenie ľúbostného citu a vlasteneckého citu – autor svoje srdce na začiatku rozdeľuje medzi Mínu a vlasť
– dej: V 1. speve básnik spomína na krásne čary lásky v Jene a lúči sa s Mínou, v 2. a 3. speve putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami a ipisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, vo 4. speve sa prechádza s Mínou, medzitým údajne mŕtvou, po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov, v 5. speve sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odroditeľov
– dejová osnova: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Mílek, syn bohyne Lady, stvoril scéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny Kollár vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch paromamácia – hromadenie takých pomenovaní vo verši, ktoré majú rovnaký slovný základ