Zóny pre každého študenta

Válka s mloky – Karel Čapek

Válka s mloky – Karel Čapek

Literárny druh: epika Literárny útvar: utopický román
Čas deja:  Autor tento román nepovažuje za utópiu, ale za obraz sveta v  2. polovici 30.-tych rokov 20.-teho  storočia. ( „Nie utópia, ale dnešok.“)

Téma: Objavenie mlokov, ich využívanie a následné vyústenie do vojny.

Postavy:

Dej:

Kniha prvá

Kapitán J. van Toch má za úlohu nájsť nové lovisko perál. Pri Tichomorských ostrovoch natrafí na zvláštny druh mlokov, ktoré mu z mora nosia perly, za čo im dáva harpúny, ktorými sa naučili brániť proti žralokom, a nožíky, pomocou ktorých otvárajú lastúry.

Sú veľmi učenlivé a šikovné, preto sa van Toch s pomocou G. H. Bondyho tieto zvieratá rozhodnú používať vo svojom biznise ako lacnú pracovnú silu. Mloky začali používať aj na stavanie podmorských projektov, naučili sa narábať s technikou, hovoriť, a postupne preberať celú ľudskú kultúru.

Vo svete mloky vyvolali veľký rozruch, stali sa prioritnou témou médii na dlhé obdobie, bolo vyslovených mnoho dohadov a vedci sa pretekali v ich skúmaní.

Kniha druhá

Pán Povondra je veľmi hrdý, že sa vďaka nemu dostal Kapitán van Toch ku pánovi Bondymu a že bez neho by teraz mloky neboli také rozšírené. Zbieral všetky výstrižky z novín, kde sa písalo o mlokoch. Vďaka tejto zbierke čerpal fiktívny autor z informácií z celého sveta.

V tejto časti knihy sa spomína celá história mlokov, aké pokusy sa s nimi robili ( napr. ako dlho vydržia bez vody, na slnku, či majú regeneračnú schopnosť), ako ich prevážali...

Mlok nemá vlastné myslenie, opakuje len to, čo počul, alebo to, čo čítal, nevyniká schopnosťami; Jedním slovem: splňuji jistý ideál moderní civilizace, totiž Průměr.“ „Rozhodně nemají duši. V tom se shodují s člověkem.“  Pán Povondra sa však na konci druhej knihy začína obávať o ľudstvo, pretože sa dočíta o prestrelkách medzi ľuďmi a mlokmi.

A rozmýšľa, či bolo predsa len dobré, keď vtedy vpustil dnu Kapitána van Tocha.

Kniha tretia

Mloky sa čoraz častejšie stretávajú v konfliktoch s ľuďmi, keď si vytvárajú nové zátoky a rozširujú pobrežie. Polemizuje sa o možných tektonických alebo vulkanických činnostiach, ale za všetkým stoja mloky. Každá krajina má svoje mloky, preto  vznikajú často spory, krajina je proti krajine.

Dokonca nemecký bádateľ tvrdí, že vplyvom prostredia sa baltský mlok vyvinul vo vyšší rasový typ, nadradený všetkým ostatným Salamandrom (ako Nemci – čistá rasa).

Rádioamatéri zachytili v rádioaparátoch novú vysielaciu stanicu, cez ktorú sa im ozval hlas Chiefa Salamndra: „Hallo, vy lidé! Zachovejte klid! Nemáme voči vám nepřátelských úmyslů. Potřebujeme jenom víc vody, víc břehu pro svůj život. Je nás příliš mnoho. Proto musíme odbourat vaše pevniny. Nemužeme žít v hlubokém moři. Možete se uchýlit do hor. Hory sa budou bourat až na konec... Budete s námi pracovat na odbourávaní vašeho světa.“ (alegorický obraz nemeckého fašizmu, demagogických fráz z úst A. Hitlera)

Ľudia sa snažia nejako dohodnúť s mlokmi, ale čoraz viacej pevnín je zaplavovaných. Pán Povondra pri počúvaní týchto správ od syna rozmýšľa, že predsa len nebolo dobré, keď pustil kapitána k Bondymu. Viní sa z toho, ale autor poukazuje na to, že vinní sú všetci. Na rybačke zbadajú mloka už aj vo Vltave.

Idea:  Kritika nastupujúceho fašizmu.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3675-valka-s-mloky-karel-capek/