Zóny pre každého študenta

Víťazný pád - Peter Jilemnický

„Kniha o kysuckej biede a kysuckej kráse.“
 
Literárny druh:epika
Literárny žáner:sociálny román s prvkami lyrizovanej prózy(naturizmu) a expresionizmu
Téma:zločin-trest-katarzia
Kompozícia:-úvod-Kysuce-paralela s osudom života Ježiša Krista
-3 časti-24 kapitol
-víťazný pád-oxymoron = spojenie dvoch protikladov
Miesto a čas deja :„biedne a neustále hladné“ Kysuce, obdobie po prvej sv. vojne r.1919
Hlavné postavy:
  Maťo Horoň-mladý, typický dedinský mládenec, kt. zažil hrôzy frontu.Prichádza z ruského zajatia a je úplne zmenený:„Maťko je nový, úplne nový.Červený diabol ho zmenil.“ (vojna). Je predstaviteľom bohatšej časti dediny, nie sú pre neho dôležité peniaze ani majetok, ale hľadanie ľudského šťastia v živote.
    Horonkuľa - matka, má rada svojho syna, snaží sa udržať v chalupe mier.
St. Horoň - otec,predstaviteľ starého, dedinského spôsobu života,  alkoholik, žije  pasívny život.
Magda - Maťova milá, pekné, mladé dievča, tragická postava, pretože v diele zomiera rukou svojho  milého.
Kotryzkuľa - Magdina matka, prostredníctvom intríg prinúti Magdu vydať sa za Gregora a tým nepriamo spôsobí nešťastie, za kt. potom vyní Maťa.
Gregor - mladý, dedinský mládenec.Chodí za Magdou kým Martin bojuje na fronte, je Maťovým sokom.

DEJ:
Prológ:V úvode nachádzame geografické informácie o dedine. Autor tu opisuje dedinčanov, ich biedny život, nachádzame tu paralelu s osudom Ježiša Krista:„Ich život je ťažký ako smútok Kristovej tváre na XII zastavení.“ Autor tu tiež opisuje prírodu a charakter Kysúc:„Tak i Kysuce, večne bité, večne padajúce, vždy znova vstanú, vždy znova zvíťazia.“
Maťo, syn starého Horoňa, sa vrátil domov z vojny.Privítal sa s matkou a otcom a po večeri odišiel ku svojej milej Magdaléne.Horoňovci nesúhlasia s tým , aby sa Maťo oženil s Magdalénou lebo je chudobná a oni sa nechcú starať o další hladný krk.Maťo odmietne poslúchnuť rodičov a chce si Magdalénu zobrať aj napriek otcovmu zákazu, pretože pre Maťa nebol dôležitý majetok ani peniaze ale šťastie v živoťe.Magda oznámi Maťovi, že je tehotná, ale vydať sa za neho nemôže, lebo jej to matka nedovolí.Maťo jej sľúbi, že sa s Kotryzkovou porozpráva.Na druhý deň sa Maťo stretol s Kotryzkovou a ku všetkému sa priznal.Tá ho oklame, že si Magdu môže zobrať za ženu, a že ju má prísť popýtat o ruku v nedeľu.V skutočnosti pripravuje Magdine a Gregorove ohlášky už v sobotu.Nakoniec oklame aj Magdu, že si ju Maťo nevezme a že už ju viac nechce vidieť.Ked´ sa Maťo na nedeľnej omši dozvedel o pripravovanej svadbe medzi Magdou a Gregorom, vytratil sa z kostola a uháňal ku svojej dedine.Bol veľmi nešťastný a opitý a to mu dodalo odvahu ísť za Magdou.(134).Nahnevaný zabil Magdu a potom sa pokúsil zabiť aj seba.Ked´ prišla stará Kotryzová domov z bohoslužieb a našla dve telá ponorené v krvi, začala kričať.Zbehlo sa tu veľa ľudí a prišli aj „četníci“: „Žena mŕtva, muž ešte dýcha,“ a poslali po lekára.Do izby vošiel aj Gregora a pokrytecky povedal. „Takto mi to pobral...Mám po svadbe...Čert ten Maťo!“ Tento čin, ktorý Maťo spáchal bol jeho prvý, morálny pád. Maťa odviezli do Trenčianskej nemocnice a každý o ňom hovoril ako o vrahovi. Po čase dedinou otriasla ďalšia katastrofa. Zhorela im chalupa, pretože jeho opitý otec nechtiac podpálil seno na povale a sám pritom zomiera = druhý pád. Po príchode domov si uvedomí, že musí žiť ďalej a nevzdávať sa. Chce si postaviť chalupu, postaviť sa na vlasté nohy. Jedného dňa však príde obrovská búrka, ktorá mu zničí úrodu a odplaví drevo na nový dom.Maťo sa len bezmocne prizerá na skazu svojho života, ako mu neľútostná príroda berie dom i úrodu. = tretí pád. Maťo po páde, ktorý prežil, sa snaží opäť postaviť na vlastné nohy. Znova zaseje, zamestná sa na píle.Záver diela je zobrazenie ako Maťo stojí pred novozasadeným poľom so zaťatými päsťami a vraví: „Ty...roď!“
 
Idea: V každom víťazstve sa skrýva pád a každý pád naznačuje začiatok víťazstva. Nikdy sa nevzdávať, po páde musíme vstať a ísť ďalej
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3680-vitazny-pad-peter-jilemnicky/