Živý Bič - Milo Urban

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: kajuska
Typ práce: Referát
Dátum: 02.11.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 305 slov
Počet zobrazení: 12 717
Tlačení: 634
Uložení: 566
Lit. druh: epika
Lit. žáner: protivojnový román, najvýznamnejšie slov. dielo o 1. svetovej vojne
Téma : autor poukazuje na život a útrapy dedinského ľudu v čase vojny i po nej
Časopriestor: Ráztoky (Orava)= dedinka „pánubohu za chrbtom, v najsevernejšej čiastke Slovenska" Kompozícia: dielo sa skladá z dvoch kníh - „Stratené ruky“ a „Adam Hlavaj“

Postavy:
*hrdina je akoby kolektívny- celá dedina vystupuje ako celok, jedna bytosť
HLAVAJOVCI
Eva Hlavaj ová- mladá, pár rokov vydatá, nežná, pekná, hanblivá, naivná, veľmi ľúbi
manžela
Adam Hlavaj- šikovný, švárny, rozumný mladý muž, prchký, musí narukovať, v diele je symbolom vzbury človeka proti všetkému, čo ho utláča, obmedzuje jeho slobodu
Adamko- ich malý synček
KOREŇOVCI
starý Koreň-je bez nôh, zádumčivý, zahmlený pohľad, nič ho nedokáže vytočiť Koreňová- pracovitá žena, neskôr ťažko ochorela a zomrela
Ondrej Koreň- ich jediný syn, po 3 rokoch sa vracia z vojny, ale s obrovskou jazvou na tvári, bez pravej ruky a nemý, pred vojnou mal vzťah s Kristou Dominovou, ktorú stále ľúbi, ale ona ho nechce- dokaličený sedliak
ILČÍKOVCI- Ilčíčka- krstná mama Ondreja, živelná, revolučná žena, Jej hnev nepoznal odpustenie", nadovšetko miluje svojho syna, „žila životom plným skutočnosti", nedokáže sa nepostaviť zlu a mlčky znášať krivdu, iba ona sa nebojí Okolického
„Ilčíčka, hoci nežná matka, v živote bola pravým dieťaťom svojej zeme: tvrdá, nepoddajná. "
Štefan Ilčík-jej jediný syn, 19 rokov, „telesne veľmi vyspelý, ale žil životom dieťaťa"- šťastný, spokojný, hoci žije bez otca, láska mu nechýba vďaka matke, aj on ju má veľmi rád, práve objavuje slasti života, ale všetko sa pominulo, keď ho predvolali
DOMINOVCI
- majú jedinú dcéru, ktorú rozmaznávajú, hlavne matica
Krista Dominová- veľmi pekné dievča v rozkvete, nevšíma si hrôzy okolo seba, naivná, rada sa ihrá s mládencami, klebety o nej ju nezaujímajú, hrdá, chce byt* centrom pozornosti, chce sa dostať preč z dediny, nevie pracovať, pyšná, bili sa o ňu chlapci, nechce sedliaka, túži o romantickej rozkoši Komár- vojna mu vzala už 6 synov, teraz musí narukovať i posledný, siedmy- Vojtech Okolický- notár,45 rokov, tučný, nikdy nič poriadneho neurobil, vedel sa nahnevať až do zúrivosti, sebec, nehľadí na žiaľ a biedu ľudí, hlavne že sám má všetko, čo chce, ľudia sa ho boja, aj sám richtár ho poslúcha, zdiera ľudí, berie im aj to posledné, horlivo hovorí o vlasti a vojne, úlisný, falošný, podlý klamár
Vorčiak- richtár, podlizač, žaluje na ľudí notárovi
Matej Kramár- hrdý sedliak, nenechá si so svojím majetkom lomcovať, 50 rokov, statný, mocný muž Jano Kúrňava- boženík, mal jednu nohu kratšiu ako druhú a tvár pošibnutú doľava, lišiak, zvláštny, malý, ma rád zvieratá, vrchnosť je mu modlou, zradca dediny, udavač, špeh, rád si vypije
Angyal- strážmajster, „ mal čierne oči, pristrihnuté Juziky a dlhé jemné prsty"
Róna- čatár, územčistý, z Dolnej zeme, „guľa naliata zlosťou ", doslova dodržiava predpisy
Mrva- dekan, malý, šedivý, vždy pokojný, dobrý muž, chápe myslenie sedliakov, má rád dedinu, dobrosrdečný, majú pred ním rešpekt, aj Okolický sa ho bojí
Létay- hrdý kaplán, vlasť je pre neho Čosi posvätné, sedliakov pokladá za podriadených tvorov, buričov, rebelantov, je odchovancom mesta, veľmi konzervatívny, nenávidí hriech a tým aj ľudí, nemá rád Mrvu, „ aristokrat celým svojím založením "
Áron- bohatý žid, obchodník, má krčmu
* celé dielo je popretkávané živými opismi prírody, ročných období, podrobným opisom situácií a vnútra postáv, je tu i situačná komika, vojenský žargón

Dej:

1. Stratené ruky- Dedina Ráztoky leží ďaleko od frontu, preto akoby sa ich vojna netýkala. Na smrti podľa nich nie je nič zlého. „ Zabíjali len ľudí zlých, borili len zosodomčené mestá; dobrí ľudia víťazili, a keď sa stalo, že niektorý z nich padol, bol hrdinom a šiel rovno do neba. " Ale potom sa vojna zahryzla i do ich života, brala im mužov, synov, potraviny... „ Zavládol strašný zmätok, v ktorom i ľudské pocity akoby sa boli začali meniť. " Z vojny sa vracajú telom i dušou dokaličení muži, alebo smrtné oznámenia, odoberajú ďalších, ešte mladších, ktorí majú ešte sny o hrdinstve vojakov na fronte. Na poliach nemá kto pracovať, ženy nestíhajú uživiť rodiny. Ľudia sa prebudili zo svojho sna, ale Boha im dáva útechu. „Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. " Ale vlasť nemá zľutovanie. „Bola akýmsi svätým netvorom, ktorý mal právo na ich životy, a oni boli povinní dávať jej ich s hlbokou pokorou pravoverných. "

Pred odberom ľudia šalejú, sami si ubližujú, aby nemuseli ísť na vojnu, ale sú za to trestaní. Jedným z predvolaných je Štefan Ilčík. Spočiatku si myslí, že vojna mu prinesie slávu, ale potom sa jeho názor mení a chce utiecť ešte pred odberom. Matka však nechce, aby sa jej syn stal krivoprísažníkom a hoci ho nadovšetko ľúbi, posiela ho na vojnu. Chce ho z nej dostať reklamáciou, ale márne. Eva Hlavajová chce vyreklamovať muža, ide za Okolickým, ale ten zamkne dvere, zneužije ju a jej mužovi nepomôže. Eva sa mení, už nieje naävkou, ale duševne silnou, rozhodnou, nedôverčivou, zúfalou, zaťatou a neústupnou ženou. Počne nemanželské dieťa, ľudia ju za to odsudzujú, stránia sa jej. Eva musí mlčať ak chce, aby sa Adam vrátil. I tehotná robí mužské práce, pracuje do úmoru.

Páni popisujú a odnášajú ľuďom dobytok. „ Trafiac dobytok, trafili vlastne všetko, na čo sa ešte mohli spoliehať. " „ Takto, úradnou mocou oberaní, dostávali sa na plytkú pôdu miziny, ktorá ich pomaly, ale iste odnášala k hrozivému lesu žobráckych palíc, k úplnému vykrvácaniu. " „ Darmo sa päste zatínali, darmo škripali zuby: vlasť treba bolo milovať; hoci škrípaním zubov, ale vlasť musela byť milovaná. " Ľudia: „Zaťatí, ľahostajní voči všetkému, sťa dobytok." Na ich biede iní bohatnú

Štefana čaká na výcviku veľa prekvapení- posteľ plná hávede, nesýtiaca strava, pichľavá uniforma, vši, choroby, skutočnosť je zlým snom. Jeho charakter sa mení, povahy vojakov sa zjednodušujú až do primitívnosti, oddali sa nenávisti. Čatár ich núti cvičiť až do odpadnutia, lietajú zauchá, znevažuje ich, chce z nich urobiť stroje, zabíjajúce sa navzájom, nenávidí sa na Štefana pre jeho vzdor, ten to po čase nezvládne, zabije Rónu, odsúdili ho na smrť zastrelením.

Eva Hlavajová nemá čo dať synovi jesť, žobre, ale ľudia jej ukážu chrbát. Muž jej už dlho nenapísal, myslí si, že je mŕtvy. Létay jej odmietol pokrstiť dieťa- je zúfalá. Večer nechtiac padne do vody a utopí sa. Ilčíčka vidí v Adamovi syna, vezme si ho k sebe, ale naďalej sa utápa v bolesti a žiali.

2. Adam Hlavaj- Adam ušiel z vojny, naháňajú ho žandári, skrýva sa. V Ráztokách sa dozvie, čo sa stalo, hnevá sa, ale cíti, že to nebola Evina chyba. Adama udá Kúrňava, ale potom sa zmení pomôže mu utiecť. Povie mu, že otcom je Okolický, lebo si vypočul jeho rozhovor s Evou. Zvesť sa rýchlo rozšírila, vyburcovala ľudí, ale ich hnev umlčalo vojsko, kde sú chlapi s protekciou. Vojaci všetko prevracajú naruby, ničia majetky, hanobia ženy. Vypukne tu choroba červienka, lebo deti jedli nezrelé ovocie. Množstvo detí pomrelo, aj nemanželské Evino dieťa.. Dedina mravne poklesne, prestáva veriť v nadprirodzenosť, útočiskom je alkohol, ktorý im rúca všetky zábrany.
Vojna sa skončila, vojaci sa vrátili domov. Ľudia na čele s Adamom v sebe cítia stratenú silu, vzdor, začnú sa búriť. Ilčíčka zošalela. Vyženú vojsko z dediny, pomstia sa Áronovi, žandárom, vojakom i Okolickému, ktorého nechali utopiť sa v rieke, všetko ničia, rúcajú, rozkrádajú ich majetky...Vybíjajú zo seba všetok hnev nahromadený za 4,5 roka vojny. Začnú divoko piť, čo im príde pod ruky v rozobratej krčme. Adam potom krčmu zapáli. Ľudia zúčtovali so zlom v dedine.
*stratené ruky sú nielen symbolom toho, že na poliach nemá kto pracovať, ale aj toho, že ľudia sa nemôžu vzoprieť- akoby stratili ruky, ktorými by sa bránili
* živý bič je bič vojny, ktorá ničí všetko živé a krásne, ale je to i bič pomsty ľudí po dlhodobom mlčaní a trápení
 
Idea: vojna mení charaktery ľudí, zasahuje i do ich najhlbších častí srdca a zničí mnoho dobrého, mnoho snov
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

O autorovi: Milo Urban

Milo Urban

Milo Urban bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.



Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017