Tanec nad plačom - Peter Zvon

Literárny druh: dráma
Literárny žáner: tragikomédia
Miesto a čas deja: Dej sa odohráva v starom zámku niekedy na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia.
 
Téma: Vykreslenie spoločenských a finančných problémov súčasného sveta.
Kompozícia: prológ , prvý obraz , druhý obraz , tretí obraz , epilóg
 
Postavy:
Gróf Richard- zakladá si na svojom postavení, je slušný, ma vo veľkej úcte kráľa...
Gróf Alfréd- syn Richarda, je za pokrok, stále slušný a zároveň bezočivý...
Markíza Silvia- romantická, krásna, krehká, naivná...
Aristid Kráľ- generálny riaditeľ, vystresovaný, ojká nad životom, má choré krvinky...
Rozália Kráľova- temperamentná, pekná, podlízavá...
Adela Kráľova- mladé moderné dievča, rada flirtuje, rada sa zabáva ...
Peter Kráľ- typický mladík, rád flirtuje, vychvaľuje sa, hrá sa na kráľa ...
Barnabáš- sluha, každému na posmech, koktá, poslušný a verný...
Vedľajšie postavy:
Grófka Anna (manželka Richarda), Pysk (tajomník Aristida, všetko opakuje, naivný, smiešny)
Trdlík (detektívny inšpektor, snaží sa pomáhať, ale príliš mu to nemyslí, komický) Básnik (miluje rum, nepochopený umelec) Hieroným (poslušný sluha) Rytier Gejza(umrel kvôli žene)
 
Dej:
Prológ
Na stene v knižnici na poschodí zámku visí veľký rokokový obraz. Hodiny v miestnosti odbíjajú dvanásť úderov a z obrazu vystupujú štyri historické postavy: markíza Silvia, gróf Richard, jeho syn gróf Alfréd a ich sluha Barnabáš. Neskôr sa k nim pridáva aj Richardova manželka grófka Anna, ktorá sa však po hádke s manželom vracia do svojho obrazu vo vedľajšej miestnosti. Richard s Alfrédom sa rozchádzajú v názore, či je svet taký, aký boí pred tristo rokmi, a tak markíza Silvia navrhuje, aby sa o tom išli presvedčiť „na vlastné oči".

Prvý obraz
V tom istom zámku sa na prízemí koná maškarný ples. Organizátorom plesu je majiteľ zámku, generálny riaditeľ Aristid Kráľ. Spolu so svojim tajomníkom Pyskom vstupuje Kráľ do predsiene. Je veľmi mrzutý, trápia ho finančné problémy, nezhody s deťmi a nevyliečiteľná choroba - rozpad červených krviniek. V zúrivosti prepustí svojho tajomníka Pyska, odhodí klobúk a odchádza preč. Gróf Richard, gróf Alfréd a markíza Silvia zostupujú po schodoch a po vzhliadnutí starého klobúka upadajú do presvedčenia, že svet je stále podobný tomu, na ktorý si pamätajú. Po stretnutí s Kráľovým synom Petrom mu preukazujú úctu v domnienke, že ide o skutočného kráľa, a ich presvedčenie sa ešte viac utvrdzuje. Peter sa snaží zblížiť s markízou Silviou, jeho sestra s grófom Richardom a neskôr s jeho synom Aífrédom. Rozália Kráľova šľachticov srdečne privíta v dome (považuje ich za diplomatický zbor ), no rozčúlený Aristid im nedôveruje, myslí si, že si z neho robia dobrý deň. Po zoznámení a vypočutí si jednej z básní Básnika sa všetci rozhodnú, že si zatancujú.
 
Druhý obraz
Po skončení plesu začína Peter pochybovať o duševnom zdraví svojich hostí. Aristid Kráľ začne šľachticov podozrievať a zavolá na nich políciu, nech vyšetrí, či neušli z nejakého blázinca. Príchodom detektívneho inšpektora Celestína Trdlíka sa situácia šľachticov ešte viac skomplikuje, všetci sú zmätení správaním svojich hostiteľov a cítia sa ako vo väzení. Trdlík vyšetruje, tvári sa dôležito a je taký dotieravý, že gróf Richard a gróf Alfréd ho chcú za
urážku potrestať svojimi mečmi. Zastavil ich až príkaz „kráľa", ktorý im sľúbil, že ich zo „zajatia" dostane. Nakoniec sa všetci posadia a opäť si vypočujú najnovšiu báseň horlivého Básnika.

Tretí obraz
Peter s Adelou vedú šľachticov cez záhradu do záhradného altánku, aby ich tam ukryli. Stmieva sa, nastáva noc a z diaľky sa blíži búrka. Všetci si potichu posadajú okolo stola v altánku. V tejto časti nastáva rozuzlenie celého problému. Šľachtici začnú vysvetľovať svoj pôvod, ako si spokojne až do dnešného dňa viseli v knižnici a Peter im zas vysvetľuje, že nie
je skutočný kráľ, že králi už dávno nie sú, že je to len meno, a že zámok kúpili na dražbe.

Šľachtici sú pohoršení, že nešľachtic je držiteľom ich zámku.
Vtom začujú šramot. Inšpektor Trdlík a Pysk chodia po záhrade a hľadajú stopy. Peter vyjde von a tvári sa nenápadne, aby zmiatol inšpektora. Jeho plán však nevyšiel a Trdlík objavil v altánku „utečencov". Radosť zo zatýkania mu však prekazil sluha generálneho riaditeľa Hieronym, ktorý mu prišiel oznámiť, že v knižnici niekto vyrezal z obrazu figúry. Trdlík poveril Petra strážením šľachticov. Gróf Richard, gróf Alfréd, markíza Silvia a Barnabáš využívajú situáciu, rozlúčia sa so svojimi hostiteľmi a utekajú späť do knižnice.

Epilóg
Šľachtici sedia v knižnici, popíjajú víno a hodnotia klady a zápory súčasného sveta. Z pokojného rozhovoru ich vyruší rytier Gejza, ktorý doposiaľ stál ako socha vo výklenku. Ten im rozpráva ako položil život za princeznú, ktorá mala aj tak radšej sluhu ako jeho. Potom si všetci pripijú na dnešný svet a odsúdia vládu kráľov. Napriek tomu však na pieseň sluhu Barnabáša o neľudskosti pánov a utrpení poddaných reagujú smiechom. Hodiny odbíjajú
dvanásť úderov a všetci sa vracajú naspäť do obrazov. Barnabáš stojí ešte v prostriedku, tvár má ostro osvetlenú, je starý, veľmi rtarý a plače.

Idea: Technický pokrok sa nekryje s pokrokom mravnosti, vzdelania, ušľachtilosti, svedomia a kultúry. Dovtedy nebude svet lepší, kým ľudia nepochopia, že jediný pokrok na svete je pokrok srdca a jediná kultúra je kultúra svedomia.
 
BARNABÁŠOVA REČ
Netrpia ľudia, netrpia Boh všetkým ľuďom dal dušu  Ach ,páni ,páni, ach páni,
Pre nič, len pre ľudí, čo ne smrteľná je,  prebuďte svedomie,
človek len pre vlastné šťastie  pre život odvrhli život, keď vy môžete byť ľuďmi,
človeka nevidí. diabol im kraľuje.  prečo by ja som nie?
 
Boh všetkým ľuďom dal oči   Dal Pán Boh svedomie ľuďom, Ach, páni, páni, ach páni, a každý srdce má, by zla sa nechcelo, srdcia si vezmite,
pre svetlo nevidia ľudia  ach, v potokoch slz a krvi  do rán Ukrižovaného
pre lásku neľúbia.  svedomie zomrelo. viac klincov nebite.