Meno ruže – Umberto Eco

Meno ruže – Umberto Eco

Lit. druh, žáner: epika, detektívny,filozofický,historický, hororový román. Je písaný palimpsesovou technikou- román o románe, citácie z iných diel ( Aristotelove diela, Tomáša Akvinského, Rogera Bacona...)

Miesto deja: benediktínsky kláštor, sever Talianska

Téma: odhaľovanie vrážd v benediktínskom kláštore na pozadí sporov medzi predstaviteľmi pápežského štátu a františkánmi. Nezhody medzi starým a novým svetom.

Postavy:

Viliam z Baskervillu- františkánsky mních, má okolo 50 rokov, miluje knihy a vzdelanie, bol inkvizítorom
Adso z Melku- mladý novic, Viliamov žiak a pisár
Jorge- strarý benediktínsky mních, slepý, odporca smiechu, čaká na príchod Antikrista (v každom mŕtvom vidí znaky apokalypsy)
-  benediktínski mnísi: knihovník Malachiáš, pomoc. knihovník Berengár, Salvátor...
-  avignonský inkvizítor Bernardo Gui

Dej: 

1. DEŇ:

Dej knihy sa odohráva v 14.storočí na pozadí boja medzi stúpencami zhýralého pápežského štátu a františkánmi, ktorí sa usilujú o zavedenie chudoby medzi cirkevnými predstaviteľmi. Práve v tomto čase cestuje františkánsky mních Viliam z Baskervillu spolu so svojim žiakom (a rozprávačom príbehu) Adsom z Melku po kláštoroch Talianska.

Príbeh sa začína, keď táto dvojica prichádza do kláštora, kde sa majú stretnúť s inými františkánmi a rokovať o spoločnom postupe proti pápežskej moci. Lenže v kláštore sa začnú diať zvláštne veci. Hneď prvý deň sa Viliam dozvedá o záhadnej smrti mnícha Adelma, maliara kníh. Opát požiada Viliama o prešetrenie tejto udalosti. V skriptóriu kde Adelmus pracoval sa Viliam stretáva s mníchom Jorgem, ktorý je veľký odporca smiechu. Považuje ho za niečo diabolské s čím Viliam nesúhlasí.

2. DEŇ:

Na druhý deň je ranná omša prerušená nálezom mŕtveho mnícha Venantia v kadi s krvou.Keď však ide  Adso s Viliamom preskúmať Venantiov stôl v skriptóriu, postaví sa im do cesty mních Berengár. Viliam sa rozhodne, že toto miesto navštívi v noci,aby si mohol pozrieť stôl zavraždeného Venantia.

Zisťujú, že z jeho stola zmizla grécka kniha, ktorá tu však ráno ešte bola.No našli zašifrovaný rukopis, ale zatiaľ, čo sa snažili rozlúštiť tento rukopis, Viliamovi niekto ukradol „šošovky“. Tušia, že knižnica skrýva tajomstvo, ktoré musia rozlúštiť. Vďaka bratovi Alinardovi zistia, ako je možne sa dostať do knižnice. Dostanú sa však do labyrintu a ako to v labyrintoch býva, zablúdia. Po chvíli sa však dostanú von.

3. DEŇ:

Viliam a Adso vedia, že sa tam musia opäť vrátiť, ale teraz sa už pripravili a vytvorili si mapku labyrintu pomocou ktorej sa budú  orientovať.  No ešte pred ďalšou návštevou knižnice sa Adso stretáva s krásnou dedinčankou a majú spolu milostný pomer.

Dievča chodievalo do kláštora predávať svoje služby niektorým mníchom.Ráno sa počas bohoslužby zistí, že Berengár zmizol a neskôr ho objavia v kúpeľoch utopeného. Pri obhliadke Viliam zbadá, že mŕtvola má čierny jazyk, čo v ňom vyvolá podozrenie z otravy.

4. DEŇ:

Brat Severín nájde Viliamove šošovky a Viliam začne lúštiť tajný rukopis, ktorý našli na Venantiovom stole. No do opátstva prichádzajú minoriti a aj Avignončania aby viedli spolu dišputu o chudobe Ježiša Krista a samotnej cirkvi. S Avignončanmi prichádza aj inkvizítor Bernardo Gui.

Večer Adso a Viliam opäť vstúpia do knižnice, no nedokážu rozlúštiť odkaz na záhadnom pergamene, pomocou ktorého sa dá otvoriť tajná miestnosť finis Africae. 
Ešte v ten istý večer chytia Salvátora aj s dievčaťom. Dievča obvinia z bosoráctva a oboch chcú upáliť.

5. DEŇ:

Na piaty deň sa začína stretnutie vyslancov. Diskutuje sa o Kristovej chudobe a o právach cirkvi vlastniť majetky. Dišputa je náhle prerušená správou o násilnej smrti bylinkára Severína.Severín ešte tesne pred svojou smrťou prezradil Viliamovi, že našiel zvláštnu knihu a nech za ním po dišpute príde.

Z vraždy obvinia celária Remígia, ktorého prichytili v Severínovom laboratóriu. Bernard Gui ho navyše obžaluje z kacírstva. Remígius aj so Salvátorom kedysi patrili ku kacírskej skupine fra Dolcina, no Remígius obvinenie z vraždy popiera.

6. DEŇ:

Opát už nechce, aby Viliam pokračoval v objasňovaní vrážd a žiada ho, aby čo najskôr opustil kláštor.No ráno počas omše náhle zomrie knihovník Malachiáš. Aj na jeho tele sa nájdu čierne stopy.

7. DEŇ:

Viliam však objaví spôsob ako sa dostať do zakázanej miestnosti. V noci do nej s Adsom vstúpia a nájdu tam slepého Jorgeho. Tu sa objasní celá záhada: Adelmova smrť bola samovražda- Berengár od neho chcel sexuálne služby výmenou za informácie ako sa dostať ku tajnej knihe.

Adelmus mal potom výčitky svedomia a zabil sa. Venantius pátral tiež po tajnej knihe a aj ju obajvil. No Jorge knihu otrávil, aby ju nikto nemohol čítať.  Bola to Aristotelova druhá kniha Poetiky. Berengár našiel v kuchyni Venantiovo telo a odvliekol ho do kade s krvou. Tajomná kniha začala zaujímať už aj Berengára, ktorý sa tiež napokon otrávil.

Brat Severín  našiel túto knihu, no Malachiáš na Jorgeho popud zabil Severína a knihu zobral. Aj on neodolal pokušeniu a v knihe zalistoval. Tak zomrel aj on. Po objasnení všetkých vrážd začal Jorge utekať a  jesť otrávené stránky knihy. Napokon založí v knižnici požiar a celé opátstvo zhorí. Viliam a Adso odchádzajú.

Idea:

„Antikrist sa môže zrodiť  aj zo zbožnosti, z nadmernej lásky k Bohu alebo k pravde, ako sa kacír rodí zo svätca a posadnutý človek z jasnovidca. Boj sa, Adso, prorokov a tých , čo sú hotoví umrieť za pravdu, lebo obyčajne nechajú mnohých umrieť so sebou a dakedy aj namiesto seba.

Možnože poslaním toho, kto miluje ľudí , je vyvolávať smiech z pravdy, rozosmiať pravdu, lebo jedinou pravdou je naučiť sa oslobodiť od chorobnej vášne k pravde.“

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3705-meno-ruze-umberto-eco/