Ako chutí moc - Ladislav Mňačko

Lit. druh: epika
Lit. žáner: spoločensko-kritický román
- politický pamflet
Miesto a čas deja: ČSR, prítomnosť (3 dni v 50-tych rokoch)
minulosť (SNP a obdobie po ňom)

Téma: autor odhaľuje podstatu totalitného systému, jeho absurditu, kritizuje pokryteckú  spoločnosť; v popredí je analýza života človeka, kt. nekontrolovateľná moc postupne  rozkladá mravne, ľudsky a politicky
- nadčasové dielo, o zmysle života
- rozprávač- autor, kt. nie je vševediaci, niekedy sa stotožňuje s postavami
Postavy: mŕtvy- veľký muž- šéf kabinetu- štátnik (jeho meno sa neuvádza) ...Stalin
- bývalý revolucionár, ako partizánsky veliteľ odvážny, riskuje, cieľavedomý,
  krutý, rozvážny, hranatý= neoblomný, sám sebou
- stal sa 1. mužom v krajine, moc z neho spravila iného človeka
  Frank- banketový fotoreportér a mŕtveho blízky priateľ, jeho záľuba- zachytiť
odvrátenú tvár sveta
  Margita- mŕtveho 1. žena, pokojná, dobrá, charakterná
  Martin- syn Margity a štátnika, hranatý asfaltér
  vdova- štátnikova 2. žena
  Galovič- symbol totality, štátnikov politický súper
  Licka, Judita, prof. Fonda- priatelia mŕtveho a Franka
 
Spoločenská situácia:
- v ČSR totalitný režim, nikto nemôže povedať to, čo si skutočne myslí, všade sú špehovia, kt. môžu zneužiť každé slovo, kt. začujú
- ľudia sa pretvarujú, dávajú sľuby, kt. nedodržia, nepočúvajú sa navzájom; chcú sa zviditeľniť: „pre publicitu je človek ochotný urobiť čokoľvek aj zločin“ lebo „Čo nie je v novinách, verejne neexistuje!“
- „Každý je nepriateľ, zradca, nikomu nemožno dôverovať,“ hlása systém.
- zákony neplatia vždy, všade a pre každého, najmä nie pre tých, kt. ich vymysleli
 
Dej: Zomrel štátnik. Frank má za úlohu zdokumentovať celú 3-dňovú rozlúčku. Do smútočnej sály prichádza organizovane veľa ľudí, navonok musí byť všetko dokonalé. Hoci sa to všetko deje kvôli mŕtvemu, nikomu na ňom skutočne nezáleží, nikto za ním nesmúti, všetci sú ľahostajní.
Rozlúčiť sa s mŕtvym prichádza aj vdova, jeho 2. žena. Jeho smrť berie skôr ako vykúpenie bez náznaku smútku či bolesti. Prvý, kt. vyronil za mŕtvym slzu bol jeho syn Martin. Prichádza neupravený, čím vzbudzuje všeobecné pohoršenie. Frank odchádza zo smútočnej siene. Premýšľa nad smrťou svojho priateľa. Večer ide na návštevu ku Margite a Martinovi. Margita bola jeho mladíckou láskou, no nakoniec sa rozhodla pre toho mŕtveho, kt. sa s ňou potom rozviedol, lebo si našiel inú. Margita: „Nebanujem nič. Bola som šťastná.“ Ľutuje svojho bývalého muža, hoci jej veľmi ublížil.
Potom Frank ide do vinárne. Pracuje tu Licka, ktorá sa mu kedysi veľmi páčila. Ale ona ho odmietla, lebo mala rada toho mŕtveho. Stretáva tu aj priateľa Fondu, ktorý sa spolu s Lickou mŕtveho zastávajú.
Na druhý deň sa stretne s Judkou, priateľkou a partizánkou. Aj ona bola jednou z obdivovateliek veľkého muža. A hoci sa vďaka nemu s celou rodinou ocitla vo väzení, aj ona ho ľutuje.
Frankova ľahostajnosť voči mŕtvemu sa tiež mení na ľútosť, lebo na spoločnú minulosť sa nedá zabudnúť. Frank uvažuje o moci, o štátnikovom živote, neľutuje, že ho poznal... „Pýta sa či ho je škoda a sám si aj odpovedá: nie. Nikoho nie je škoda. Nikoho, kto si sám formoval svoje vlastný osud.“
Na pohrebe reční Galovič. O mŕtvom hovorí veľké, ale prázdne a nepravdivé frázy.
Záver: Frank konštatuje: „Vlastne sa ani tak veľa nezmenilo, ktosi zomrel, ale Margita je stále taká, ako bývala...“
 
Premena mŕtveho štátnika:
Frank sa s mŕtvym poznal už od školských lavíc. Boli dobrí priatelia. Spolu sa zúčastnili i Povstania. Vďaka rozhodnosti mŕtveho, kt. bol ich veliteľom, sa zachránili pred Nemcami.
Mŕtvy sa oženil s Margitou a stal sa štátnikom. S Frankom boli naďalej dobrí priatelia, Frank bol jeho osobný fotograf. Štátnika moc zmenila. S Margitou sa rozviedol, lebo nebola dosť reprezentatívna a oženil sa s atraktívnou sekretárkou. Tak sa začal jeho mravný úpadok. Šťastie nenašiel. Postupne sa kedysi tvrdý muž zmenil na takého, kt. sa všetkého bál, nikomu nedôveroval. Frankovi hovorieval: „keby si vybadal, že sa strojím vykonať niečo nečestné či hlúpe, riadne ma štuchni medzi rebrá“ , a keď ho Frank štuchol, zazlieval mu to...
Jeho heslo: „môj život je revolúcia a revolúcia je môj život“ sa zmenilo na „ja som revolúcia, revolúcia som ja“. Moc nevyužíval. Nestala sa prostriedkom, ale jeho cieľom.
Zradil priateľov z Povstania. 
Zomrel na urémiu= krv v moči, ale za oficiálnu príčinu smrti určili leukémiu...Zomrel včas. O pár rokov už nikto nebude vedieť, že kedysi bol štátnikom...
Frank pohŕdal vyššou spoločnosťou, ale zároveň zistil, že si už nerozumie s niekdajšími priateľmi, aj on sa stal vranou s pozlátenými nohami...
 
“Čím bola moc v jeho rukách? Keby bola dobrom, mnohí by ho dnes chválili a ľutovali by jeho odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ho mnohí preklínali a tešili sa z jeho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje jeho smrť.“
 
Idea: Moc nie je ani dobrá ani zlá. Moc sa môže stať dobrom i zlom, záleží na tom, kto ju používa.“
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3709-ako-chuti-moc-ladislav-mnacko/