Doktor Živago - Boris Leonidovič Pasternak

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: kajuska
Typ práce: Referát
Dátum: 08.06.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 635 slov
Počet zobrazení: 13 289
Tlačení: 788
Uložení: 801

Doktor Živago - Boris Leonidovič Pasternak 

„Je bohatší, ľudskejší, než diela mojej mladosti." (autor)
„Doktor Živago v skutočnosti nieje výtvor ani pravý, ani ľavý, je to jednoducho dobrý román z revolučnej epochy,
ktorý napísal úprimný, čestný a pravdivý básnik plný kresťanského humanizmu, s idealizovanými predstavami o
človeku..." napísal v roku autorovej smrti spisovateľ a literárny kritik Boris Zajcev.

Lit. druh: epika
Lit. žáner: román- zložitý, polyfónny (filozofický, psychologický, spoločenský a historický)
Miesto a čas deja: Rusko zač. 20. storočia (1903-1929) + r. 1943 a 1953
Téma: Pravdepodobne najslávnejší román ruskej literatúry 20. storočia zachytáva kľúčové okamihy života hl. hrdinu
Jurija Živaga, spojené s významnými spoločenskými udalosťami v Rusku (ruská revolúcia, 1. svetová vojna, revolúcia
1917, porevolučný vývoj). Ako červená niť sa románom vinie láska.

Postavy:
Jurij Andrejevič Živago - mal ťažký život, spletitá duša, svojské názory, návyky. Veľmi senzitívny a originálny.
Vyštudoval medicínu. Dušou básnik. Nadovšetko miloval Larisu.
Nómen ómen: stelesňuje život, lásku k životu, je povolaný k tomu, aby pomáhal raneným a trpiacim.
Tona - pokojná, milujúca, oddaná, verná. „Mier v duši, spokojnosť".
S Jurom mali synčeka- Sašenku- Šuročku a dcéru- Masu.
Larisa Fiodorovna (Lara) - iná ako ostatné ženy, vždy v nej bolo čosi mimoriadne. Ustavične sa však trápila,
vzpierala a búrila v snahe pretvoriť si osud podľa vlastných predstáv. Bola profesorkou dejepisu. S Pasom mali
dcérku Katenku. Bola krásna
Paša Antipov (Pavel Pavlovič) - rázny ,strmý krok, „ vtelená vôľa "- bol tým, čím chcel byť. Prísny, neľútostný.
Vzdelaný, bystrý, morálne čistý, spravodlivý a ušľachtilý. Hlboko miloval Laru. Bol však zatvrdnutý.
Viktor lppolitovič Komarovskij - známy, vplyvný moskovský právnik, bohatý, skazený človek.

Dej: Román sa začína pohrebom matky desaťročného Jurija Zivaga. Po jej smrti odchádza spolu so strýkom do Moskvy. V Moskve žije Jurij u svojho vzdialeného príbuzného, univerzitného profesora Alexandra Alexandroviča
Gromeka. Zoznámi sa s jeho dcérou Tonou a Gordonom, ktorý je jeho spolužiakom na gymnáziu. Do mesta prichádza aj vdova Amália Guichardová s deťmi Roďou a Larisou (Larou). Stará sa o nich Komarovskij, ktorý bol priateľom jej nebohého muža a ktorý je zodpovedný za smrť Jurovho otca. Ten Laru zvedie a ona ho znenávidí. Jedného dňa sa Amália pokúsi o samovraždu. Na pomoc jej ide i Jura.Tu Jurij po prvýkrát zbadá Laru, no neprehovorí s ňou. Larisa sa zoznámi s Dudorom a Pavlom Antipovom. Aby ušla Komarovského vplyvu, odíde a zamestná sa ako vychovávateľka. O niekoľko rokov neskôr sa Lara rozhodne pomstiť stratu svojej cti. Na plese sa pokúsi Komarovského zastreliť, no netrafí ho. Na bále bol aj Jurij a Tona, ktorých zastihne správa o smrti Toninej matky. Na jej želanie sa vezmú. Larisu nakoniec neodsúdia. Po pokuse o vraždu takmer zošalie a odmieta Pavla, ktorý je do nej zaľúbený. Nakoniec sa však zaňho vydá.
Dej pokračuje počas 1. svet. vojny. Krátko potom, ako sa Jurijovi narodí syn Alexander, odvelia ho ako vojenského lekára na front. Medzitým narukuje ako dobrovoľník aj Pavel, lebo si myslí, že Lara ho už nemiluje. Postupne od
neho prestanú chodiť listy. Larisa odchádza do Moskvy, kde zverí dcéru Jekaterinu známej, a aj ona odchádza na front ako zdravotná sestra.. Raz v noci Jurija zrania. Lieči sa v nemocnici, kde sa opäť stretne s Larou, ktorá sa medzitým dozvedela o Pavlovej údajnej smrti. Zoznámia sa a neskôr sa zblížia. Larisa sa potom vracia domov a doktor tiež.

Opäť sa stretne so svojou rodinou a začína pracovať v nemocnici. Prichádza zima. V októbri vypukne boľševická revolúcia a občianska vojna, ktorú doktor odmieta, no nemôže sa proti nej nijako brániť. Navyše ochorie. Medzitým sa nečakane objaví jeho nevlastný brat Jevgraf, ktorý Toni poradí, aby sa
odsťahovala s rodinou do Varykina, kde mal jej starý otec kedysi veľký podnik. Živagovci sa vydávajú na strastiplnú cestu na východ. Jedného dňa Jurija zadržia boľševici. Predvedú ho pred veliteľa Streľnikova. Ten však doktora prepustí. Živagovci pracujú ako roľníci a Jurij popri tom píše básne. Raz v juratinskej knižnici zbadá Laru. Zistí si jej adresu a navštívi ju. Od nej sa dozvie, že Streľnikov je vlastne jej muž Pavel Antipov. Až teraz si uvedomí, že ju ľúbi. Trpí však pocitom viny kvôli Toni a chce jej všetko povedať. Cestou do Varykina ho však zadržia partizánski vojaci a odvlečú ho na Sibír. V partizánskom tábore je doktor svedkom zyerstiev páchaných na strane bielych aj červených vojsk a tiež mnohých kontrastov. Živago strávi v tábore takmer 2 roky.

Znovu sa stretáva s Larou, s ktorou strávi jar a leto. Z rozhovorov sa dozvie o jej vzťahu ku Komarovskému a prezradí jej, že samovrah z vlaku bol jeho otec. Komarovskij ho zruinoval, a preto sa zabil. Neskôr dostane list od Toni, v
ktorom mu oznamuje, že rodinu vypovedali do cudziny. Na začiatku zimy sa objaví Komarovskij. Varuje Jurija pred nebezpečenstvom zatknutia a odvlečenia, a ponúkne jemu a Lare, aby sním odišli do Vladivostoku. Oni však
odmietnu a radšej odchádzajú do Varykina. Tam strávia pár šťastných dní, až kým opäť nepríde Komarovskij, ktorý povie Zivagovi o údajnej Streľnikovovej poprave. Jurij teda nahovorí Laru, aby išla. Oklame ju a sľúbi jej, že čoskoro
pôjde za ňou, hoci vie, že svoj sľub nesplní. Na druhý deň prichádza Streľnikov, ktorý sa skrýva. Zostane v dome jednu noc. Dlho sa spolu rozprávali. Ráno ho Živago nájde zastreleného v záveji. Doktor je zdrvený z toho, že Laru stratil a začne piť, jeho morálka upadá. V závere sa Jurij vracia do Moskvy. Istý čas píše básne a úvahy, a tým sa živí. Stretáva tu Marinu, ktorá sa do Jurija zamiluje a nasťahuje sa k nemu. Narodia sa im dve dcéry. Jedného dňa, cestou do práce, Jurij v preplnenej električke dostane infarkt a zomrie. Na jeho pohreb príde aj jeho nevlastný brat Jevgraf a Lara. Do Moskvy prišla hľadať ich dieťa a náhodou zašla do bytu, v ktorom býval Živago. O niekoľko dní bez zmizne. V epilógu sa počas 2. svet vojny Dudorov stretáva s Gordonom(r.l943). V jednom zničenom meste natrafia na skladníčku Toňu, ktorá im rozpráva o svojom detstve. Z jej príbehu vysvitne, že je dcérou Jurija Živaga a Larisy Antipovovej.

Kompozícia: 17 častí, kde spája históriu Ruska, postavenie človeka v dejinách i evanjelium
„V románe som použil náboženskú  symboliku najmä preto, aby som ho preteplil. "
„Mojím cieľom je postihnúť tok života ako takého, života ako celku, ako som ho ja videl a prežil...“
Dej je tiež popretkávaný úvahami o zmysle života a umenia. Mimoriadnu úlohu zohráva v diele náhodná osudovosť, ktorá vstupuje do životov jednotlivých postáv a vzájomne ich prepája.
Idea: Autor vzdáva hold krásnym a citovým stránkam vtedajšieho Ruska a zároveň odsudzuje vojnu a revolúciu, ktoré toto všetko krásne ničia.
 
Pekné myšlienky:
„V poslednom čase sa pomery očividne veľmi menia. Ešte nedávno povinnosť k vlasti, vojenská odvaha, šľachetné občianske city boli sväté. Ale vojnu sme prehrali, to je najväčšie nešťastie, a z toho vyplýva všetko ostatné, všetko je zdiskreditované, sväté už nie je nič. "
 
„Vojna umele pretrhla život, akoby sa jestvovanie dalo na čas zastaviť- taký nezmysel! A revolúcia sa predrala proti našej vôli ako pridlho potláčaný vzdych. "
 
„A táto záplava, to je revolúcia. V jej priebehu sa vám bude zdať, ako sa zdalo nám na vojne, že život zastal a všetko osobné sa skončilo, že na svete sa nedeje nič, len sa tam vraždia a umierajú, ale ak sa dožijeme pamätí a memoárov o tých časoch a prečítame si tie rozpomienky, zistime, že za tých päť alebo desať rokov sme prežili viac ako iní za celé storočie."
 
„Nuž hej, naozaj nechcem. Vlastne ste uhádli. Ach, dajte mi pokoj.' Načo mi je všetko vedieť a za všetko horliť? Doba sa na mňa neobzerá a vnucuje mi, čo chce. Dovoľte aj mne ignorovať fakty. Vravíte, že sa moje slová rozchádzajú so skutočnosťou. Ale je teraz v Rusku nejaká skutočnosť? Podľa môjho názoru ju tak zastrašili, že sa schováva. Ja chcem veriť, že dedina niečo získala a prekvitá. Ak je to omyl, čo mám potom robiť? Čím žiť, koho počúvať? A žiť musím... "
 
„ Zo všetkého ruského mi je teraz najmilšia ruská detskosť Puškina a Cechová, ich cudné mlčanie o takých honosných témach, ako sú konečné ciele ľudstva a spása vlastnej duše. "
 
„Ich tlmené rozhovory, i tie naj bezobsažnej š ie, boli plné významu ako Platónove dialógy."
 
„ Ešte viac než jednota duší ich spájala priepasť, ktorá ich oddeľovala od ostatného sveta. Obom bolo rovnako nemilé všetko beznádejne typické v súčasnom človeku, ... Ich láska bola veľká. Ale milujúci nikdy nevedia, v čom je ich cit jedinečný. Pre nich samých- a týmto boli mimoriadni- okamihy, keď do ich smrteľného ľudského bytia zavial dych vášne podobný dychu večnosti, boli zároveň chvíľami, keď objavovali a poznávali vždy niečo nové o sebe a o živote."
 
„A zrazu ten skok z bezstarostného, pokojného rytmu do krvi a náreku, do epidémie šialenstva, do barbarstva každodenného, ustavičného vraždenia, uzákoneného a chváleného. "
 
„ Vtedy prišla do Ruska nepravda, lož. Hlavným nešťastím, koreňom všetkého budúceho zla bola strata viery v cenu vlastného názoru. Ľudia si navraveli, že minuli časy, keď človek poslúchal hlas vlastného mravného cítenia ,že teraz treba spievať spoločnú nôtu a žiť podľa cudzích predstáv, ktoré sa všetkým vnucovali. "
 
„ O vraždách s predpokladalo, že sa vyskytujú len v tragédiách, v, románoch..., ale nie v obyčajnom živote. "
 
„A my dvaja sme poslední, čo sa ešte rozpomíname na všetko to nesmierne veľké, vytvorené na svete za mnohé tisícročia, ktoré uplynuli medzi nami a nami, a na pamiatku tých stratených zázrakov dýchame a milujeme, a plačeme, a držíme sa jeden druhého a jeden k druhému lipneme."
 
„Ach, aká to bola láska, voľná, neslýchaná, s ničím neporovnateľná! Rozmýšľali, ako iní spievajú. Milovali sa navzájom nie z nevyhnutnosti, nie „ blčiaci láskou ", ako sa nesprávne hovorí. Milovali sa navzájom preto, lebo tak chcelo všetko okolo nich:... Ich láska bola milá všetkému vôkol, možno ešte milšia než im samým... toto bolo to hlavné, čo ich zbližovalo a spájalo!"

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu