Nocovala chmárka zlatá - Anatolij Pristavkin

- román vyšiel v roku 1987 a vychádza z konkrétnych historických a autobiografických udalostí. Autor do stredu rozprávania postavil dieťa a jeho pohľad na svet. Dieťa sa snaží porozumieť realite okolo seba a práve na jeho nevinné plecia dopadá krutá pomsta...
 
HISTORICKÉ UDALOSTI: - Veľká vlastenecká vojna, počas ktorej Rusi násilne vysťahovali čečenské
   obyvateľstvo z oblasti Kaukazu a miesto nich sem priviezli ruské bezprizorné
deti= siroty zo sirotincov, ktorých boli na jar 1941 v okolí Moskvy stovky
 
AUTOBIOGRAFICKÉ SKÚSENOSTI: - autor bol sirota, osobne sa zúčastnil sťahovania na Kaukaz
„ Tento román je podistým mojím posledným výkrikom do prázdna: Ozvite sa! Veď nás v tej súprave bolo pol tisícky!
Možno voľakto, aspoň jeden z tých, ktorí prežili, ma začuje, pretože neskôr som sa na vlastné oči presvedčil, ako sa mnohí začali na tej novej zemi, kam nás priviezli, strácať...“
- soc.- psychologický román s prvkami naturalizmu
- dej sa odohráva v Tomiline(detský domov pre siroty pri Moskve) a na Kaukaze počas druhej svetovej vojny
 
Téma: tragický osud dvoch malých chlapcov počas vojny
 
Postavy: Koľka(Nikolaj) a Saška(Alexander) Kuzminovci
  - dvojičky, sú siroty, detstvo preživajú v detských domovoch, sú veľmi šikovní, prešibaní, vrtkí, bieda
  a chudoba ich učí sa starať o živobytie, všetko robia spolu, pre ich podobu ich nik nevie rozoznať, ale
  povahovo sa odlišujú a dopĺňajú
„ Bratom to pálilo každému ináč. Saška, chlapec rozumný, pokojný, tichý, súkal zo seba nápady. Ako, akým spôsobom sa v ňom rodili, to nevedel. Obratný, zručný, praktický Koľka sa bleskurýchlo rozhodoval, ako tie nápady uskutočniť.“
Regina Petrovna: vychovávateľka, zobrala si Kuzminčatá k sebe, mala ešte svojich dvoch chlapcov, bratia ju zbožňovali
Peter Anisimovič: riaditeľ, ktorému zverili deti na ceste na Kaukaz
Demjan: neskôr sa stane Reginin manžel
 
Dej: Bratia Kuzminovci sú bezprizorné deti. Nemajú žiadnu rodinu, žiadny domov, preto sa ocitajú v sirotinci v Tomiline. Je to miesto plné biedy, hladu a utrpenia. Deti každý deň počúvajú len jednu pesničku- škvŕkanie vo svojom žalúdku. Tieto neznesiteľné bolesti nútia deti jesť takmer všetko, čo im príde pod ruky. No najvrúcnejšou,  ale neuskutočniteľnou túžbou každého dieťaťa bolo prešuchnúť sa do ROZDEĽOVNE CHLEBA. Bratom sa to temer podarilo. Šikovnými rukami začali kopať, ale dlážka v rozdeľovni sa preborila, preto im neostávalo nič iné, len súhlasiť s odchodom na Kaukaz, ktorý sa už dlhšie plánoval. Cestovalo tam okolo 500 detí na čele s riaditeľom Petrom Anisimovičom a vychovávateľkou Reginou Petrovnou. Počas cesty sa zastavili stanici Kubaň na tri dni. Tu sa Koľka stretol s čečenskými deťmi, ktoré prevážali nákladnými zamrežovanými vlakmi práve tým smerom, odkiaľ šli oni. Deti napokon došli až na Kaukaz. Bolo to veľmi zvláštne, pretože cítili osamelosť, clivotu, opustenosť, lenže nemohli porozumieť tomu, čo sa tam pred niekoľkými dňami udialo.

Bývalo sa v škole, ale aj tu si deti museli hľadať potravu samy, hoci sa im sľubovalo dostatok jedla. Tri kilometre odtiaľ bola osada BERIOZOVSKÁ, ktorá sa však predtým volala DEJ ČURT, lebo tam bývalo čečenské obyvateľstvo. Kuzminčatá sa tu náhodne stretli s Iľjom = sprievodca vlaku, ktorý im vysvetľuje, že sa v tejto pustatine majú stať obyvateľmi. Život v kolóne však nebol vôbec jednoduchý. Vládol tam neustály strach a nebezpečenstvo pochádzajúce od Čečenov, ktorí sa za násilie páchané na svojmu národe chceli pomstiť. Stalo sa, že podpálili sklad, aj auto s milicionárkou Vierou i Iľjov dom. Kuzminčatá sa začali stravovať a rozmýšľali o úteku, ale nechceli odísť bez Reginy. Preto museli počkať, kým sa uzdraví. Medzitým pracovali v továrni, odkiaľ pašovali „ na horšie časy“ do úkrytu poháre s džemom, ale boli odhalení. Keď Regina bola schopná odísť, pocestovali do pomocného hospodárstva, kde sa ubytoval aj istý Demjan. Tu sa ukázalo, že bratia nevedia žiť v rodine, je ich prirodzenosťou, že si musia stále niečo skrývať, kradnúť. Najkrajším dňom, ktorý sa im vryl hlboko do srdca bol pre nich deň ich narodenín.

Regina pre nich pripravila tortu a darčeky, čo bratia nikdy predtým nezažili. Na druhý deň ich poslala spolu s Demjanom do kolónie, aby nakúpili potraviny. V kolóne ich však čakalo tragické prekvapenie: stala sa katastrofa, nikde nebolo ani živej duše, všade hrozilo nebezpečenstvo zo strany Čečenov. Koľka, Šaška a Demjan šli skrčení cez obilné pole. Odrazu však ktosi na koni začal prenasledovať, ktorý po vysilujúcom behu spadol do jamy. Keď sa prebudil, rozhodol sa ísť hľadať brata. Znovu sa vrátil do kolóny, ale na tragédiu, ktorá ho tam čakala, nebol vôbec pripravený. Šašku našiel mŕtveho. Čečeni ho zabili a napichli na kôl v plote. Koľka odišiel so Iľjovhu domu, zobral vozík, uložil v ňom starostlivo svojho brata a odviezol ho na vlak, kde ho skryl do skrinky, v ktorej plánovali svoj útek. Takto ho vypravil na cestu do večnosti... Koľka vysilený zamdlel. Keď precitol, stál pri ňom chlapec Alchuzur, ktorého prijal za svojho nového brata. Noví bratia sa pomocou vojaka dostali k lekárom a neskôr do nového domova, v ktorom ich vyhľadala Regina Petrovna. Chcela si ich adoptovať spolu s Demjanom, ale Koľka jej nedokázal odpustiť, preto odmietol. Spolu s Alchuzurom nasadli na vlak, ktorý ich odviezol do neznáma…
 
Nocovala jedna chmárka zlatá
na hrudníku brala – velikána.
Vyskočila potom zavčas rána,
túlala sa celá rozosmiata.
zanechala bralu v jednej vráske
vlhkú stopu. Bralo stojí,
plače, sužuje sa v nepokoji,
tiché, opustené, samotárske.
 
Saška sa zmenil na chmárku. Sme chmárky… Sme vlhká stopa… Boli sme a niet nás.
 
Bralo je teraz Koľka, ktorý plače za svojím bratom. Saška zomrel a zanechal po sebe vlhkú stopu = plač.
 
Idea: Politické záujmy, nenávisť národov, osobne záujmy jednotlivcov si v konečnom dôsledku najviac odnesie najnevinnejšie z nevinných: DIEŤA. Nič však nestojí za jednu jedinú slzu dieťaťa.