S Rozarkou – Vincent Šikula

S Rozarkou – Vincent Šikula

Literárny druh: epika

Literárny žáner: psychologická novela

Miesto deja: dedinka neďaleko Šenkvíc

Čas deja: nie je presne určený

Téma: budovanie a prehlbovanie krehkého súrodeneckého vzťahu Rozarky a
Ondreja

Postavy:

Rozarka- 18-ročné, pomerne vysoké a štíhle dievča, tvárou bola podobná matke (podľa Ondrejovho opisu), hoci fyzicky veku zodpovedala, vnútorným svetom a myslením bola na úrovni dieťaťa, vyžadovala si pozornosť, starostlivosť, bola veľmi vytrvalá

Ondrej- jej starší brat, má ju rád, chce sa o ňu starať, no situáciu nezvládne
(otec- bývalý sedliak, vinohradník, tvrdý, býval oddelene od svojej rodiny, niektorí ho považovali za čudáka)

V diele nachádzame veľký subjektivizmus dosiahnutý použitím rozprávania v prvej osobe (rozprávačom je sám Ondrej). Subjektivizmus umocňuje Ondrejova asociatívnosť, predstavivosť, príbehy, spomienky,ktoré dopĺňajú dej. Nachádzame tu i piesňové a rýmované verše, slovné hračky- takýmto štýlom pomáha autor Ondrejovi dostať sa do Rozarkinho detského sveta.

Dej:

Ondrej Rozarku sa priviedol od sestry Mary. (Mara sa na krátky čas po smrti ich matky starala o Rozarku a nechcela si ju dlhšie nechať. Opateru preberá Ondrej. Musel však odísť z BA do rodičovského domu, zmeniť zamestnanie.) Z cesty bol veľmi unavený, no pre Rozarku spať nemohol.

Plakala za mamou, a preto sa ju Ondrej snaží upokojiť. Nebolo to jednoduché. Milé slová nezaberali, tak jej začal rozprávať príbehy, rozprávky. Trvalo to tak dlho až začalo svitať. Rozarka sa hneď na svitaní obliekla, vzala vozík a išla rozvážať mlieko (robila to aj pred odchodom k Mare).

A v dnešný večer, aj tie ostatné, sa opakovala situácia z predchádzajúcej noci- Rozarka nechcela opäť spať. Nastala nedeľa a oni sa rozhodli variť obed. Museli ho totiž poslať spolu s čistou bielizňou otcovi do domu pod Čabrakou, ako to robievala pred smrťou ich matka. So zásielkou poslali chlapca Siduša. Podvečer prišiel otec s hnevom. Nakričal na nich, že sú nevďační a to len preto, že mu neposlali fľašu vína, ako to robievala matka.

Raz sa rozhodli ísť na prechádzku. V Ondrejovi všetko okolo vyvolávalo spomienky, ktoré Rozarke rozprával. Vrátili sa veľmi neskoro a Ondrej išiel ráno do práce mrzutý pre únavu. Práve vtedy napísal sestre list, v ktorom vysvetľuje svoju situáciu. Po príchode z práce vzal Rozarku a išli k otcovi.

Návšteva prebehla ako stretnutie cudzích ľudí. Domov sa vrátili neskoro. A Ondrej začal znovu so svojím rozprávaním. Aj večerný problém so spaním sa opäť prejavil. Ondrej to už nemohol vydržať a v zúfalstve jej povedal o tom, že pôjde do ústavu. Spočiatku bola Rozarka prekvapená, potom sa už len pýtala. Nastal deň odchodu a Ondrej Rozarku odviedol. Prežíva však pocit sklamania a beznádeje, že ako brat zlyhal.

Ani som sa s Rozarkou nerozlúčil. Vzala ju so sebou sestra či vychovávateľka a už som ju viac nevidel. Iná sestra mi podala kufre a poslala ma preč. Vyšiel som s tými prázdnymi kuframi a nevedel som , na ktorú stranu sa obrátiť.

Idea: Ochota prijať aj ľudí s postihnutím, byť k ich „odlišnosti“ tolerantný.