Černí baroni aneb Válčili sme za Čepičky - Švandrlík

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča kajuska
Typ práce: Referát
Dátum: 15.11.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 043 slov
Počet zobrazení: 5 936
Tlačení: 530
Uložení: 566
Motto:
„Keď bude vojna, nastúpite v prilbách do rieky a bojové jednotky pôjdu cez vás ako cez most!“ (poručík Čaliga)

Literárny druh: epika
Literárny žáner: groteskný román s historickým podkladom, založený na skutočných udalostiach
Miesto a čas deja: Zelená hora blízko Nepomuku po februári 1948, neskôr Tábor v Janovicích nad Úhlavou
Téma: kritika socializmu podaná satirickým spôsobom prostredníctvom rôznych príbehov
 
Historická skutočnosť: dej tohto diela sa odohráva krátko po februári 1948, kedy sa vlády našej krajiny zmocnili komunisti. Celé Česko-slovensko spolu s väčšinou štátov strednej a východnej Európy sa dostalo pod kontrolu ZSSR. „Ich“ myslenie sa stalo „naším“ myslením, čo sa prejavilo aj v zložení našej spoločnosti. Výnimkou nebola ani „lidově socialistická armáda“...
Pre túto dobu bolo typické, že nepohodlní a spoločensky nespoľahliví súdruhovia boli prenasledovaní všetkými možnými spôsobmi, boli súdení a zatváraní. Tejto diskriminácii sa nemohli vyhnúť ani vtedy, keď mali nastúpiť do povinnej vojenskej služby. Spoločnosť im neverila natoľko, že im ani neumožnila slúžiť so zbraňami, a tak boli všetci títo diverzanti, kulaci („zbohatlíci“), feudáli, kriminálnici, zdravotne postihnutí, kňazi a ďalšie iné nespoľahlivé živly priraďované k Pomocnému Technickému Praporu (PTP – podľa toho ich všetci volali „pétépáci“). Tu sa od nich očakávalo jediné – budú tvrdo pracovať a budovať tak socializmus.
Ako černých baronov ich označovalo pre čierne výložky na ramenách.
 
Postavy:
vojak Roman Kefalín – v civile bol asistentom réžie dedinského divadla, „nepohodol“ sa však s jedným národným umelcom a v dôsledku toho skončil na zámku v Zelenej hore, kde sa z neho stal „pétépák“. Bol vzdelaný a umelecky veľmi nadaný. V diele je autobiografickou postavou a vyjadruje názory samotného Švandrlíka. Na jednej strane je národne uvedomelý (stal sa agitátorom zväzákov), ale zároveň má aj veľké výhrady proti socializmu. Jeho hlavným cieľom bolo čo najviac sa „ulievať“ v práci, využiť každú príležitosť zabaviť sa a pritom dobre vychádzať so svojimi nadriadenými. Vďaka svojmu prístupu plnenia úloh sa dostáva do mnohých problémov, z ktorých sa však vždy dostane bez väčších následkov.
major Haluška = Terazky – bol to veľmi záhadný človek. Hovoril akousi „skomoleninou“ slovenčiny a jeho najobľúbenejšia veta bola: „Čo bolo, to bolo, terazky som majorom,“ za čo mu právom patrí prezývka Terazky. Takmer každý svoj preslov podkladal skutočnými zážitkami z vojny, kde bol nasadzovaný priamo do krutých bojov. Pôvodne bol drevorubačom.
poručík Hamáček – bol prvým veliteľom roty, pod ktorým naši „pétépáci“ pracovali
politruk (=učiteľ politickej ideológie socializmu) poručík Troník
nadporučík Mazurek – stal sa veliteľom roty po Hamáčkovi, bol úplne neschopný, bila ho vlastná žena
nadporučík Pernica – alkoholik, ktorý za fľašku alkoholu odpúšťa vojakom všetky ich priestupky
vojaci: Ciml – zlodej automobilov
  Franta Voňavka – všetkých bavil svojimi drzými poznámkami na veliteľov
  kulak Vata – snažil sa správať veľmi príkladne, lebo sa bál, že sa inak kvôli svojmu posudku nedostane do civilu
  Dušan Jasánek – redaktor časopisu „Rudá vatra“, do ktorého aj často prispieval ideologicky orientovanými básňami. Najskôr bol zarytým socialistom, potom sa však zamiloval do Evičky (bola spoločensky „nevhodná“ – pochádzala zo živnostníckej rodiny, brat bol kňazom), ktorá jeho názory rýchlo zmenila. Odvtedy písal len ľúbostnú poéziu.
 
Dej:
Celý román je písaný akoby formou kratších poviedok, ktoré na seba príliš nenadväzujú, sú spojené hlavne postavami. Dej je preto veľmi jednoduchý.
Politicky nespoľahliví ľudia museli narukovať do povinnej vojenskej služby na Zelenej hore, kde boli najskôr politicky vyškolení a potom boli prevelení do Janovic nad Úhlavou, kde začali pracovať v kameňolome. Podľa socialistických tradícií a predstáv veliteľov mali všetci plniť plán práce najmenej na 200%. Kefalín však patril medzi „ľavorukých“ vojakov a pracoval ledva na 18%. To nemohol prekonať politruk Troník, ktorý celú situáciu vyriešil tak, že Kefalínovi určil novú prácu. Mal chodiť s vlečkou zapriahnutou dvoma koňmi a zásobovať jednotlivých majstrov stavebnými materiálmi, ktoré potrebujú. Veľmi rýchlo však prišiel na to, že takáto práca sa nedá kontrolovať a celé hodiny sa vozil okolo stavby s tým istým nákladom a do papierov si zapisoval vymyslené množstvá. Tak sa z Kefalína na chvíľu stal vzorný vojak, ktorý plnil plán práce na 180%.

Problémy však nenechali na seba dlho čakať. Kefalín sa jednej noci „spoločensky zdrčal“ u jednou slečny. Keď ráno dorazil do kasární, zistil, že v noci došlo k presunu celej posádky na miesto jemu neznáme. Až večer prišiel na Zelenú horu jeden vojak pre zásoby a Kefalína odviezol na nové pôsobisko roty. Za to dostal „týždeň zostrenej väzby“. Bohužial sa v miestnych podmienkach nenachádzalo žiadne väzenie a Kefalína zavreli do pivnice. Bola to veľmi ironická situácia, lebo kým ostatný vojaci museli v obrovskej zime pracovať v lese, Kefalín odpočíval vo vyhriatom väzení.
Takýchto zážitkov mal Kefalín ešte veľmi veľa. Stal sa napríklad ošetrovateľom prasiat, ktoré si vycvičil a naučil ich priam cirkusantské kúsky. Vďaka svojim priestupkom bol stále prekladaný, nikde však nevydržal dlho. Opätovne porušoval pravidlá, za čo bol buď uväznený, ale preložený.

Svoje pôsobiská nemenil iba Kefalín, ale aj velitelia, ktorý sa na Zelenej hore pomerne často menili. Poručík Hamáček svojím prísnym prístupom dokázal medzi vojakmi udržať aspoň minimálny poriadok, čo sa však príchodom Mazurka zmenilo. U vojakov nemal žiadnu autoritu, čo ťažko znášal predovšetkým politruk Troník. Stále sníval o tom, ako jedného dňa Mazurek odíde a na čelo roty sa dostane spoľahlivý a hlavne politicky uvedomelý veliteľ. Jeho sen sa mu splnil po kontrole na Zelenej hore, ktorú mal vykonať samotný minister Alexej Čepička. Čepička však dal prednosť spoločnosti časníčok v nepomuckej krčmičke pred kontrolou kasární. Medzi rotu prichádza „iba“ skupinka generálov, ktorá najskôr preveruje vojakov a potom aj samotných veliteľov. Práve v tejto situácii sa odzrkadľuje rýchle, a teda veľmi neužitočné vzdelávanie a povyšovanie obyčajných robotníkov na nadporučíkov a majorov.

Mazurek je kvôli svojej neschopnosti opäť prevelený. Po Mazurkovi na Zelenú horu prichádza nadporučík Pernica, ktorý svojim otcovským prístupom zaujal drvivú väčšinu vojakov. Tvrdil, že na svete sú len dve veci, ktoré mužom nedajú spávať – ženy a alkohol. Sám bol notorickým alkoholikom. Každý večer sa opíjal, čo sa mu jednej noci stalo osudným. Tesne predpoludním sa zobudil a ako sa obliekal, zistil, že nemá svoju zbraň. Táto skutočnosť vrhla podozrenie na všetkých vojakov, medzi ktorými sa tým pádom musí nachádzať imperialistický zbeh, ktorého konečne odhalia. Najväčšie problémy však hrozili samotnému Pernicovi. Celý deň prehľadávajú veci každého vojaka, no zbraň sa im nájsť nepodarilo. Večer prichádza do kasární čašník s Pernicovou zbraňou v ruke a vyčíta mu, že nedodržal slovo a neprišiel mu zaplatiť dlh, ktorý si „poistil“ zbraňou. Prešli dva roky a vojakom sa ich dvojročné dobrodružstvá chýlia ku koncu – prichádza ich milovaný civil.
 
Idea: Švandrlík upozorňuje na absurditu komunizmu a povinnej vojenskej služby (tá trvala 2 roky a súvisela so studenou vojnou a obranou socialistického zriadenia pred imperialistickými mocnosťami, akou bolo napr. USA)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#kulaci #černí baroni #sme

Diskusia: Černí baroni aneb Válčili sme za Čepičky - Švandrlík

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015