Autor: Hans Christian Andersen
Názov diela: Starý dom
Literárny druh: Epika
Literárna forma: Próza
Literárny žáner: Rozprávka
Rozprávanie: Chronologické
Rozprávač: Autorský rozprávač (vševediaci)
Hlavná postava: Chlapček, starček, cínový vojačik
Vedľajšie postavy: Starý sluha
Miesto deja: Starý dom na novej ulici
Téma: Vzťah medzi generáciami, dobrota a priateľstvo, ktoré pomáhajú prekonať samotu.
Hlavná myšlienka: Spomienky a priateľstvo dokážu preklenúť aj čas a osamelosť. Láskavosť a súcit majú trvalý vplyv na životy ľudí.
Na novej ulici stál starý dom, ktorý bol 300 rokov starý a pôsobil zanedbane. V dome žil osamelý starček so svojím sluhom. Z naproti stojaceho domu ho pozoroval malý chlapec, ktorému ho bolo ľúto. Z lásky a súcitu daroval starčekovi svojho najobľúbenejšieho cínového vojačika. Starček si tento darček vážil a postavil ho na čestné miesto. Chlapčeka pozval do svojho starožitného domu, kde mu rozprával o svojich snoch a spomienkach.
Cínovému vojačikovi sa však u starčeka nepáčilo, lebo nevidel jeho sny ani spomienky a cítil sa osamelo. Chcel sa vrátiť k chlapčekovi, ale ten trval na tom, aby zostal so starčekom. Sľúbil mu však, že ho bude pravidelne navštevovať.
Vojačik sa nakoniec rozhodol utiecť sám. Spadol zo svojho miesta, zakotúľal sa pod komodu a zapadol medzi parkety. Starček a chlapček ho márne hľadali. Po smrti starčeka bol dom zbúraný a na jeho mieste postavili nové domy. Chlapček si však vždy, keď videl toto miesto, spomenul na starčeka a pochopil jeho slová, že spomienky robia človeka menej osamelým.