Hájnikova žena (stručný rozbor diela)
Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena
Ide o veršovanú epiku, konkrétne lyricko-epickú básnickú skladbu, ktorá vznikla počas pobytu v Námestove. Je obrazom básnikovej úprimnej lásky k slovenskému ľudu a k prírode. Svoje dielo často prerušuje reflexiami (úvahami).
Dielo je členené na 15 častí (kapitol), Pozdrav (= úvod k dielu) a Sbohom (= záver).
Hlavné postavy:
- hájnik Michal Čajka
- Michalova žena Hanka Čajková
- šlachtic Artuš Villáni
- starý Villáni – Artušov otec
CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV:
Artuš Villáni : predstaviteľ šľachty.
Autor odsúdil jeho morálku, zhýralosť, príživníctvo, nadutosť, pýchu. Je to mravne skazený človek, sebecký, panovačný, bezcitný,
arogantný.
Čajkovci : predstavitelia ľudu. Autor stojí jednoznačne na ich strane. Vyzdvihuje ich morálnu
čistotu, pracovitosť, čestnosť, obetavosť, vernosť.
Téma: Dej je založený na kontraste dvoch svetov
a to „sveta chalúp“ a ,,sveta kaštieľov“, to znamená, že autor postavil proti sebe ľud a pánov – opäť rieši problém zemianstva
a útlaku ľudu; zastáva sa obyčajných ľudí.
Idea: Skutočné obetovanie pre spravodlivosť, lásku a vzájomná tolerancia pre riešenie problémov nám nakoniec dopomôžu tieto problémy vyriešiť a utužiť vzťahy.
Hájnikova žena – Obsah:
Starý 80-ročný vdovec hájnik Čajka zomiera. Ešte ráno vstáva sviežo z postele, vystúpi na pastvisko, kde
si po dlhej a úmornej ceste sadne, oprie sa o pník a skoná. Na lúke ho nachádzajú valasi, ktorí sa ho pokúšajú prebudiť k životu,
avšak márne – je už mŕtvy. Po Čajkovi ostalo jeho jediné dieťa, sirota Michal. Michal sa chce zo životom zmieriť a postaviť sa na
vlastné nohy. Túži však po stálej práci u jedného gazdu. Michal sa dostáva do služby starého Villániho. Prosí, aby ho vzal do služby a
oboznamuje ho so svojím životným osudom. Villáni ho prijíma (poznal jeho otca), a Michal po čase dostáva hájovňu.
Pred tým
než sa stáva Michal hájnikom pracuje u horára, kde sa spoznáva s krásnou zemianskou dievčinou Hankou, do ktorej sa zamiluje. Hanka je jediná
horárova dcéra, ktoré odmieta všetkých pytačov, avšak i ona sa zamiluje do Michala. Michal si netrúfa požiadať ju o ruku, lebo sa bojí
že ho odmietne kvôli jeho postaveniu. Michal sa stáva rozporuplnou postavou – jednak Hanku miluje a túži si ju vziať, na druhej strane ju
nechce vohnať do chudoby a biedy. Po čase však nadobudne odvahu a požiada ju o ruku – onedlho sa koná svadba.
Nedeľná cesta
do kostola. Hanka rozpráva celá ustarostená Miškovi o svojom sne. Snívalo sa jej, že ju chcel Michal zachrániť pred obludou, tá ho premohla
a zhodila do priepasti. Miško ju upokojuje a zlý sen prirovnáva k niečomu, čo ako príde, tak aj odíde. Hanka sa cíti lepšie, v kostole sa
modlí za Miška, aby sa zbavila negatívnych myšlienok na zlý sen.
Jedného dňa Villáni so svojim sluhom prichádzajú k Čajkovej
hájovni a stretávajú sa tu s Hankou. Villáni sa ju pokúša zviesť, ona ho však neustále odmieta a posiela preč. Hanka sa Villánimu
veľmi páči, chce jej pomáhať, zalieča sa a vypytuje sa na Michala. Napokon Artuš i s Janom odídu, Hanka si vydýchne... Po časti
Maliniarky (v ktorej autor prirovnáva chlapcov a dievčatá k lesným plodom a stromom) sa vraciame opäť do deja. Dvaja malí chlapci – Ondrej
a Janíček prichádzajú k hájovni, kde stretávajú Hanku. Hanka im dáva jesť a vypravuje ich na cestu z hory domov. Artuš Villáni, opäť
mieri k hájovni. Hanka zachováva duchaprítomnosť, vykričí Villánimu, že je vydatá a aby jej dal už pokoj – posiela ho preč; zamyká sa
v hájovni, Artuša dnu nevpustí.
Po samostatnej časti POĽOVNÍCKE, (kde ide viac-menej o Villániho monológ) sa pokračuje
v príbehu. Michal dostáva pozvanie od Artuša Villániho na poľovačku, ktorá sa má konať v jeho háji. Na poľovačke dochádza k rozporu
medzi Michalom a Artušom, ktorý sa vyostrí verejným ponížením Michala – Artuš mu dá facku, potom mu prikáže uloviť jeleňa. Artuš to
chce využiť na to, aby sa mohol vytratiť a zájsť za Hankou.
Nečakane vchádza do hájovne a obťažuje Hanku. Keď nereaguje na
jej prosby a upozornenia, zvesí Hanka záražec* a v sebaobrane Artuša zabije. Medzitým sa do hájovne vracia Michal; vidí svoju ženu a telo
mŕtveho Artuša uprostred izby. Hana mu zmätene vysvetlí čo sa stalo a on ju zaprisaháva, že nesmie nič nikomu nikdy prezradiť. Poľovníci
sa vracajú z lesa hľadajúc Artuša Villániho, nachádzajú ho mŕtveho v Michalovej hájovni. Michala uväznili a Hanka, nevediac čo robiť
odchádza z hájovne k rodičom. Po ceste k rodičovskému domu ju premáha strach pred rodičmi a ich pocitmi. Vchádza do domu, v ktorom je len
jej matka. Po krátkom čase sa domov vracia Hankin otec, hrubo uráža Hanku, že sa vydala za vraha a nepoctivého človeka a zahanbila svoju
rodinu. Otec sa nahnevá až tak, že Hanku vyháňa z domu. Zastaví ho v tom však Hankina matka, i keď mu dáva za pravdu. Hanka teda ostáva
doma.
Po krátkom čase Hankina matka zomiera. Otec z jej smrti obviňuje Hanku, tá to už nevydrží, pomätie sa a uteká z domu.
Nasleduje obraz súdi: Predseda súdu prednáša obžalobu na Michala zo zabitia Artuša Villániho, Michal sa
k činu priznáva. Súd vynáša
rozsudok – smrť obesením. Obhajca však prednáša svoj názor a presvedčivo Michala obhajuje. Nečakane do miestnosti prichádza pomätená
Hanka a priznáva sa, že Villániho zabila ona. Súd napokon Michala neuväzní, naopak, necháva ho na slobode. Za dostatočný trest súd
považuje pomätenosť Michalovej ženy Hanky. Jedného dňa, počas búrky, zachráni Michal starého Villániho, ktorý sa mu za záchranu života
odvďačuje odpustením.
Hanke sa narodilo dieťatko – chlapček Janíček, opäť sa uzdraví z duševnej choroby. Michal sa vracia
domov a šťastná rodinka môže ďalej žiť v pokoji, láske a šťastí. Napokon sa Hviezdoslav lúči s horami a lesmi, oddáva im vďaku
za svoj vnútorný pokoj, ktorý v nich nachádza.
Charakteristika diela:
Dielo je napísané veľmi náročným ,,hviezdoslavovským“ jazykom, často nie celkom zrozumiteľným, avšak obsahuje veľa poučných názorov a skrytých momentov – autor využitím umeleckých prostriedkov zdôrazňuje čistú lásku, vernosť, oddanosť, vnútornú silu, súdržnosť a čistotu mysle jednoduchých ľudí – Hanky a Michala.
Celé dielo má silný
náboženský podtón, autor vyzdvihuje morálne a duchovné hodnoty pred materiálnymi, vyslovuje myšlienku, že život môže byť dobý
a hodnotný len v čistej, mravnej a harmonickej láske – kritizuje amorálnosť a egoizmus vo vzťahoch. Veľkú časť diela tvoria
Hviezdoslavove úvahy lyrického charakteru – myšlienky nemajú presne stanovenú kompozíciu, prelínajú sa a nezachytávajú ani žiadny
konkrétny dej. Autor tu náročne rozvádza problémy morálneho úpadku, dáva do protikladu sen/ myšlienku so skutočnosťou, život so smrťou.
*záražec = krátky poľovnícky nôž