Hájnikova žena (podrobný rozbor diela)

Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena
Dielo vznikalo v rokoch 1884 – 1886 a bolo postupne uverejňované v Slovenských pohľadoch. Ide o veršovanú epiku, konkrétne lyricko-epickú básnickú skladbu, ktorá vznikla počas pobytu v Námestove. Je obrazom básnikovej úprimnej lásky k slovenskému ľudu a k prírode. K napísaniu tohto diela ho motivoval príbeh hájnika Lacha a jeho ženy Márie, ktorí žili v hájovni na Podvrší pod Babiou horou. Toto miesto sa udáva aj ako miesto odohrávania sa deja. Svoje dielo často prerušuje reflexiami (úvahami). Hviezdoslav v tomto diele používa takisto aj ako v iných dielach literárne umelecké prostriedky – archaizmy, neologizmy, metafory, personifikácie, epitetá a takisto básnické otázky.

Dielo je členené na 15 častí (kapitol/spevov), Pozdrav (= úvod k dielu) a Sbohom (= záver).
Hlavnými postavami diela sú hájnik Michal Čajka, jeho žena Hanka Čajková  a šlachtic Artuš Villáni. Dej je založený na kontraste dvoch svetov a to „sveta chalúp“ a ,,sveta kaštieľov“, to znamená, že autor postavil proti sebe ľud a pánov. 

CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV:

Artuš Villáni :  predstaviteľ šľachty. Autor odsúdil jeho morálku, zhýralosť, príživníctvo, nadutosť, pýchu. Je to mravne skazený človek, sebecký, panovačný, bezcitný, arogantný.

Čajkovci : predstavitelia ľudu. Autor stojí jednoznačne na ich strane. Vyzdvihuje ich morálnu čistotu, pracovitosť, čestnosť, obetavosť, vernosť. 

OBSAH:

Pozdrav:
V pozdrave Hviezdoslav vyzdvihuje prírodu ako ohnisko pokoja a súladu, ako aj prinavrátiteľa dobrej nálady a očistiteľa duše.
 
I.
V prvej časti autor opisuje prostredie, v ktorom sa dej odohráva, vyzdvihuje opäť chudobu a skromnosť nad bohatstvo a namyslenosť, vyslovuje prosbu pánom, aby neutláčali obyčajných ľudí.
 
II. (začína sa odohrávať dej)
  Starý 80-ročný vdovec hájnik Čajka zomiera na Jána. Ešte ráno vstáva sviežo z postele, vystúpi na pastvisko, kde si po dlhej a úmornej ceste sadne, oprie sa o pník a skoná. Na lúke ho nachádzajú valasi, ktorí sa ho pokúšajú prebudiť k životu, avšak márne – je už mŕtvy. Po Čajkovi ostalo jeho jediné dieťa, sirota Michal. Michal sa chce zo životom zmieriť a postaviť sa na vlastné nohy. Túži však po stálej práci u jedného gazdu. To rozpovie svojmu terajšiemu pánovi, u ktorého pracuje ako čeľadník. Ten nechce prísť o svojho najlepšieho čeľadníka, ale srdce víťazí nad emóciami a sám Michala posiela hľadať si službu. Michal sa teda rozlúči, pripraví sa na cestu, avšak netuší, že to nebude také jednoduché.
 
III.
Michal sa dostáva do služby starého Villániho ako hájnik. Prosí starého Villániho, aby ho vzal do služby a oboznamuje ho so svojím životným osudom. Villáni ho prijíma  (poznal jeho otca), a Michal po čase dostáva hájovňu. (Autor tu opisuje osobné pocity Michala – radosť, ale aj strach pred novou prácou. Takisto je tu vyjadrený blízky vzťah Michala k prírode.)
Pred tým než sa stáva Michal hájnikom pracuje u horára, kde sa spoznáva s krásnou zemianskou dievčinou Hankou, do ktorej sa zamiluje. Hanka je jediná horárova dcéra, ktoré odmieta všetkých pytačov – i ona sa zamiluje do Michala. Michal si netrúfa požiadať ju o ruku, lebo sa bojí že ho odmietne kvôli jeho postaveniu. Michal sa stáva rozporuplnou postavou – jednak Hanku miluje a túži si ju vziať, ale na druhej strane ju nechce vohnať do chudoby a biedy. (Autor tu rozsiahle opisuje veľkú lásku medzi Hankou a Michalom.) Po čase však nadobudne odvahu a požiada ju o ruku. Na jar sa koná trojdňová svadba; Hankin otec už nie je mrzutý a požehnáva mladým. (Táto časť má náboženský podtón, ktorý sa tiahne počas celého deja.)
 
IV.
  (V úvode štvrtej časti vyzdvihuje autor duchovné hodnoty pred materiálnymi, vyslovuje myšlienku, že život môže byť dobý a hodnotný len v čistej, mravnej a harmonickej láske – kritizuje amorálnosť a egoizmus vo vzťahoch.)
  Vo štvrtej časti je rozsiahle opisované najmä spoločne prežívané šťastie Čajkovcov.  
 
V.
Nedeľná cesta do kostola. Hanka rozpráva celá ustarostená Miškovi o svojom sne. Snívalo sa jej, že ju chcel Michal pred obludou zachrániť, ale obluda ho premohla a zhodila do priepasti. Miško ju ukľudňuje a zlý sen prirovnáva k niečomu, čo ako príde, tak aj odíde. Hanka sa cíti lepšie, v kostole sa modlí za Miška, aby sa zbavila negatívnych myšlienok na zlý sen. Po omši sa vracajú domov.
 
VI.
  Spevy oslavujúce lásku Michala a Hanky,  ktorí sa milujú a budú spolu žiť v šťastí a láske až do smrti.
 
VII.
  (Približne tretinu siedmej časti tvoria Hviezdoslavove úvahy lyrického charakteru – myšlienky nemajú presne stanovenú kompozíciu, prelínajú sa a nezachytávajú ani žiadny konkrétny dej. Autor tu náročne rozvádza problémy morálneho úpadku, dáva do protikladu sen/ myšlienku so skutočnosťou, život so smrťou. Po dlhom úvahovom úvode nasleduje opäť pokračovanie deja.)
  Michal v hore bojuje za prírodu aj slovami aj päsťami( = Hviezdoslav tým vyjadruje prírodoľubné myšlienky, takisto opisuje vo všeobecnosti vzťah medzi človekom a prírodou). Vracia sa domov, kde ho čaká ustráchaná Hanka. Upokojí ju a po krátkom čase sa vracia opäť späť do hory. (Nasleduje podrobný opis postavy Artuša Villániho.)
Villáni so sluhom Janom prichádzajú k Čajkovej hájovni a stretávajú sa tu s prestrašenou Hankou. Villáni sa jej zalieča a pokúša sa ju zviesť, ona ho však neustále odmieta a posiela preč. Hanka sa Villánimu veľmi páči, chce jej pomáhať, zalieča sa a vypytuje sa na Michala. Napokon Artuš i s Janom odídu, Hanka si vydýchne...
 
VIII. (Hviezdoslav ôsmu časť začína úvahami o čase a dôsledkoch jeho plynutia)
  Táto kapitola obsahuje osobitnú časť – MALINIARKY – mladé dievčatá a chlapcov prirovnáva k lesným plodom a stromom.
(Po Maliniarkach sa autor vracia opäť späť do deja:)
  Dvaja malí chlapci – Ondrej a Janíček prichádzajú k hájovni, kde stretávajú Hanku. Hanka im dáva jesť a vypravuje ich na cestu z hory domov. Odchádzajú a po ceste sa stretávajú s Artušom Villánim, ktorí opäť mieri k hájovni. Hanka zachováva duchaprítomnosť, vykričí Villánimu, že je vydatá a aby jej dal už pokoj – posiela ho preč; zamyká sa v hájovni. Artuš chvíľu stojí pred dverami hájovne, potom sa rozhodne pripútať svojho koňa o strom a keď to spraví zase sa vracia do hájovne. Tu však zistí, že je hájovňa zamknutá. Nasleduje krik, prosby a vyhrážky Artuša Villániho, ktoré však skrytá Hanka ignoruje. Napokon Artuš Villáni odchádza od hájovne preč. Michal sa vracia domov, vidí, že sa tu niečo počas jeho neprítomnosti dialo, avšak Hanka mu k tomu nepovie nič.
 
IX. (Táto kapitola takisto obsahuje osobitnú časť s názvom POĽOVNÍCKE; ide viac-menej o Villániho monológ, ktorý pokračuje oslavou jesene = ďalšie opisy prírody.)
  Michal dostáva pozvanie od Artuša Villániho na poľovačku, ktorá sa má konať v jeho háji. (Nasleduje podrobný opis poľovačky.)
  Na poľovačke dochádza k rozporu medzi Michalom a Artušom, ktorý sa vyostrí verejným ponížením Michala – Artuš mu dá facku, potom mu prikáže uloviť jeleňa desaťparožiaka.  Artuš to chce využiť na to, aby sa mohol vytratiť a zájsť za Hankou.
  Nečakane vchádza do hájovne a obťažuje Hanku. Keď nereaguje na jej prosby a upozornenia, zvesí Hanka záražec* a v sebaobrane Artuša zabije. Celá vystrašená, zblednutá a zúfalá stojí a čaká. Medzitým sa do hájovne vracia Michal; vidí svoju ženu a telo mŕtveho Artuša uprostred izby. Hana mu zmätene vysvetlí čo sa stalo a on ju zaprisaháva, že nesmie nič nikomu nikdy prezradiť. Poľovníci sa vracajú z lesa hľadajúc Artuša Villániho, nachádzajú ho mŕtveho v Michalovej hájovni.
*záražec = krátky poľovnícky nôž
 
X. (V úvode autor vyjadruje sklamanie zo skutočnosti, že zlu a ľudskej zlobe sa nijako nedá vyhnúť, keď si niekto zaumieni že bude konať zlo; plynule sa vracia opäť do deja.)
  Michala uväznili a Hanka, nevediac čo robiť odchádza z hájovne k rodičom. Po ceste k rodičovskému domu ju premáha strach pred rodičmi a ich pocitmi. Vchádza do domu, v ktorom je len jej matka. Hanka jej nepovie pravdu, aj keď sa musí veľmi premáhať, aby dodržala sľub, ktorý dala Michalovi. Po krátkom čase sa domov vracia Hankin otec. Oboznámený so situáciu hrubo vytyká Hanke, že sa vydala za vraha a nepoctivého človeka a zahanbila svoju rodinu.  Otec sa nahnevá až tak, že Hanku vyháňa z domu. Zastaví ho v tom však Hankina matka, i keď mu dáva za pravdu. Hanka teda ostáva doma.
Po krátkom čase  Hankina matka zomiera. Otec z jej smrti obviňuje Hanku, tá to už nevydrží, pomätie sa a uteká z domu.
 
XI. (V tomto speve sa opisuje súd Michala Čajku.)
Predseda súdu prednáša obžalobu na Michala zo zabita Artuša Villániho, Michal sa k činu
priznáva. Nasleduje dialóg medzi obvineným a súdom. Súd vynáša rozsudok – smrť obesením. Obhajca však prednáša svoj názor a presvedčivo Michala obhajuje. Nečakane do miestnosti prichádza pomätená Hanka a priznáva sa, že Villániho zabila ona. Súd napokon Michala neuväzní, naopak, necháva ho na slobode.
 
XII. (Obsahuje verše a strofy z viacerých tematicky pospájaných ľudových piesní do jedného celku.)
 
XIII. (V úvode tohto spevu Hviezdoslav opisuje Michalovo zúfalstvo nad Hankiným pomätením. )
Raz to Michal nevydrží a ujde z domu. Počas búrky zachráni starého Villániho, ktorý trvá na tom, aby sa za záchranu svojho života nejako mohol odvďačiť. Michal žiada iba odpustenie sebe i svojej žene, s čím starý Villáni súhlasí a odchádza.
 
XIV.
  Táto časť má podnázov PIESEŇ HVIEZD. Sú to monológy siedmych personifikovaných hviezd, ktoré  v obrazoch komentujú konanie Čajkovcov pri čom akoby každá z nich prinášala niekoľko darov do ich spoločného života...
 
XV.
  Hanke sa narodilo dieťatko – chlapček Janíček, opäť sa uzdraví. Michal sa vracia domov a šťastná rodinka môže ďalej žiť v pokoji, láske a šťastí. J
 
S Bohom:
  Hviezdoslav sa lúči s horami a lesmi, oddáva im vďaku za svoj vnútorný pokoj, ktorý v nich nachádza.
 
Záver: Dielo je napísané veľmi náročným ,,hviezdoslavovským“ jazykom, často nie celkom zrozumiteľným, avšak obsahuje veľa poučných názorov a skrytých  momentov – autor využitím umeleckých prostriedkov zdôrazňuje čistú lásku, vernosť, oddanosť, vnútornú silu, súdržnosť a čistotu mysle jednoduchých ľudí – Hanky a Michala.