Vzkriesenie - L. N. Tolstoj

Vzkriesenie – L.N. Tolstoj

O autorovi:
Tolstoj dospel k obratu, vzkrieseniu, ako päťdesiattriročný. Všelijako sa pokúšal dať tomuto obratu výraz vo vlastnom živote; ak sa mu to niekedy nepodarilo, nemáme právo odsudzovať ho, pretože sa zriekol autorských práv na svoje diela, a teda peňažnej odmeny za knihy napísané po roku 1881. Viktor Šklovskij v monografii hovorí, že „si tým nasadil korunu zo živých tŕňov“, ktoré bodali stále hlbšie, pretože manželka a rodina sa nevedeli zmieriť s týmto gestom. Zakazovali mu písať, no on potreboval písanie ako iní človek potrebuje dýchať. Veľakrát sa stalo, že rukopisy musel skrývať pred rodinou.

O diele:
Román vyvolal u ľudu negatívne reakcie. Pobúril cárske vládne kruhy, pravoslávnu cirkev. V západných vydaniach vyčiarkli útoky proti cirkvi a proti armáde, i úvahy o pozemkovom vlastníctve.
Je to posledné veľké Tolstého dielo, napísané po roku 1881. Vzkriesenie je kniha spätá s konkrétnym činom- aktívnym, pravda, nenásilným odporovaním zla.

Postavy:
Katerina Michajlovna Maslovová(Kaťuša, Ľubov ), Dmitrij Ivanovič Nechľudov, Maria Ivanovna, Sofia Ivanovna, Vladimír Ivanovič Simonson.

Dej:
Príbeh sa začína prijatím Maslovovej do väznice. Väznica je opísaná ako ľudský sklad, v ktorom je zápach výkalov a nehygienické podmienky.
Maslovová je dieťaťom čeľadnice, ktorá nemá záujem o svoju dcéru. Malej Kaťuši sa ujmu dve sestry, Márie a Sofie Ivanovny, u ktorých pracuje. Z dievčatka vyrastá krásna mladá žena, do ktorej sa záľuby Dmitrij Ivanovič Nechľudov, synovec sestier. Kaťuša k nemu tiež prechováva iste city, no Dmitrij ju iba využije. Po istom čase Kaťuša zisti že čaká dieťa a z hanbi odíde od sestier. Odchádza k babici, ktorá dieťatko nakazí a zomrie. Kaťuša sa stane ľahkou ženou. Po ôsmych rokoch tejto práce je obvinená z otrávenia kupca.

Nechľudov ma isť na Maslovovej sud no netuší že tam stretne ženu na ktorú spomienky sú bolestivé. Kaťuša ho našťastie nespoznala no on ju áno.
Súd prebiehal ako každý iný až na to že sa pri čítaní rozsudku pomýlili a vyhnali ju na nútené prace na Sibír. Nechľudov pokladá za jeho vinu že na akú dráhu ju naviedol svojim zvedením nevinnej Kaťuši. Rozhodol sa, že jej prípad posunie na vyšší súd. Po skončení súdu chce Nechľudov navštíviť Maslovovú a poprosiť ju o odpustenie, taktiež ju chce požiadať o ruku. Kaťuša je najprv zmetená, vyháňa ho preč no Dmitrij jej sľubuje že pôjde s ňou všade pretože to je jeho vina čo sa jej stalo, tiež ju prosí aby šla vypomáhať do nemocnica a ona súhlasí pretože si mysli že jej to pomôže.
Súd sa koná v Peterburgu. Po ukončení súdu, ktorý skončil tak ako ten prví, si je Dmitrij istý, že bude musieť isť na Sibír. Advokát mu poradil aby prípad posunul k cárovi. Nechľudov už strácal nádej, no poslúchol advokáta. Po návrate do mesta šiel Nechľudov rovno do väznice aby povedal, že jej žiadosť zamietli. Po príchode do väzenia sa dozvedá že Kaťuša mala opletačky s doktorom v nemocnici a preto ju s odtiaľ vyhodili. „ Nechľudova tešilo a povznášalo do nepoznaných výšok vedomie, že nech by sa Maslovová zachovala hocako, nemôže to zmeniť jeho lásku k nej.“ (str.306)
Cesta na Sibír sa uskutočnila 5. júla. V ten istý deň Nechľudov cestuje na Sibír.

Nastal deň odchodu trestancov na Sibír. „Keď Nechľudov prišiel k väznici, trestanci ešte neodchádzali, vo väzení sa ešte vždy horúčkovito pracovalo, odchádzajúcich trestancov preberali a odovzdávali už od štvrtej ráno.“ (str.324) Začiatkom 80.rokov zomrelo za jeden deň päť trestancov na úpal , kým ich viedli z Butyrskej väznice na nižnovgorodsku. Vlak s trestancami a spolucestovateľmi sa vydal na Sibír kde všetkých cestujúcich čakal novy život a nove podmienky. Na Sibíry bola Maslovová na žiadosť Nechľudova preložená k politickým väzňom. „Po zhyranom živote a pohodli za posledných šesť rokov meste a za dva mesiace vo väznici so zločincami pripadal teraz Kaťuši život s politickými väzňami veľmi príjemný, nehladiac na všetky ťažkosti danej situácie.“(str.365)

Vo väzení sa Maslovová spoznala so Simonsonom, ktorý bol jej nápadníkom. Bol zatknutý za to, že hlásal pravdu. Keď sa Dmitrij dozvedel akým nepravom boli odsúdení poniektorý väzni. Vymyslel si svoju teóriu, v ktorej ochrancov označuje ako fagocyty. On sa taktiež cíti ako fagocyt čo ochraňuje Maslovovú. „Jeho láska ku Kaťuši tuto teóriu nenarúšala, pretože ju miloval platonicky, usudzujúc, že takáto láska nielenže neprekáža fagocytárnej ochrane slabých, ale ju ešte podceňuje.“(str.368) Nechľudov sa zoznámil s niekoľkými trestancami a zistil, že nie každý trestanec je zloduch.

Na návšteve u generála, ktorý mal odsúhlasiť Maslovovej sobáš, sa dozvedel, že žiadosť u cára bola úspešná a Maslovová bola odsudena na vyhnanstvo a pobyt na Sibíry, nie na nútené prace. „Teraz, po týchto troch mesiacoch, si kládol otázku: zbláznil som sa ja, že nevidím to, čo nevidia iný, alebo sa zbláznili všetci ľudia, ktorí robia to, čo vidím ja?“ (str.408 )Pri poslednej návšteve Maslovovej, sa Nechľudov dozvedá, že Simonson si chce Kaťušu vziať za ženu. „Nechľudov jej ponúkal manželstvo z veľkodušnosti a pre minulosť, ale Simonson ju ľúbil takú, aká bola teraz, a ľúbil ju jednoducho preto, lebo ju ľúbil.“ (str.368) Maslovová súhlasila že si Simonsona vezme. „Nechľudov pochopil, že z dvoch možnosti, prečo sa takto rozhodla, bola pravdivá tá druhá: milovala jeho a myslela si, že mu zničí život, keď si ho k sebe pripúta, ale ak odíde so Simonsonom, zbaví ho všetkých záväzkov, a teraz je šťastná, že splnila, čo si predsavzala, a zároveň trpí, že sa s nim rozchádza.“ (str.430)

Záver:
V diele je jasne vidieť ako sa mení Nechľudov a mení sa aj Kaťuša, obaja cez rozumove i citove poznanie. Stavajú sa osobnosťami, ľuďmi, na ktorých podľa dávnych i nedávnych teórii stoji svet.

Charakteristika hlavných postáv:

Dmitrij Ivanovič Nechľudov
Do deja vstupuje ako reprezentant ruskej aristokratickej šľachty. Je synovcom dvoch sestier, ktoré nikdy nemali vlastne deti, u ktorých sa spoznal s Kaťušou. Ich dom bol aj svedkom ich lásky.

Katerina Michajlovna Maslovová
V diele tiež vystupuje ako Ľubka, Ľubov. Tieto mena však používala iba pri svojej profesii. Od svojho detstva mala krutý život, hoci sestry sa o ňu starali ako o vlastnú dcéru, no keď vyrástla do mladej ženy staršia sestra ju začala nenávidieť a závidela jej krasu.