Siete - Jana Juráňová
Juráňová, J.: Siete, Aspekt, Bratislava 1996, 116 s.
„Láska všetko strpí, láska všetko prepáči, odpustí, nič si
nenárokuje, nezávidí, nežiarli, všetko zabudne, aj samu seba. Láska prischla ženám. Vydržať, prepáčiť, odpustiť, zabudnúť, nevidieť.
Z lásky vás môže trafiť šľak.“ Práve takýto je pohľad Jany Juráňovej na lásku. Knihu tvoria dve časti: Do siete odetá... a Až za
hrob... Prvá časť sa vyznačuje feministickým ladením a názormi. O osude a živote hlavnej hrdinky Šeby sa dozvedáme cez jej myšlienky a
pocity. Šeba, rybárova dcéra, privlečie do chatrče na brehu mora svojho opitého muža (nasypala mu do vína prášky): „Rozhoduje sa, že toho
svojho milovaného šmarí do mora. Že sa ho zbaví, že zničí všetko, o čo sa doteraz usilovala.“ Jej mužovi - kráľovi sa znepáčilo, že
Šeba je múdra. Pohrozil jej, že ju vyhodí z domu. Svoju múdrosť mohla využívať jedine v jeho službách. „Šeba s hrôzou pochopila, že
svet je pre neho viac, že je dôležitejší než ona, než jej láska, než ich vzťah, než všetko.“ Šeba sedí na brehu mora, máča si nohy a
má obavy, čo sa stane, keď sa jej muž prebudí. Veľkú úlohu pri Šebinom rozmýšľaní zohráva more. Je tiché, pokojné, monotónne. Keď
pláva v mori, cíti sa slobodne.
Šeba si spomína svoj život. Lákali ju diaľky, ale jediná možnosť, ako sa
dostať preč, bol vydaj. Vydala sa za kráľa. Šeba za ním prišla odetá do siete a „jeho oči lovili v okách siete“. A tým ho očarila.
Šeba je múdra, ale: „Veď mudrovať majú chlapi a ženy ich majú počúvať.“ Šeba si spomína, ako ju kráľ vyhodil z domu a sama seba
sa pýta, prečo ju vlastne chcel. Kráľ ju vyhodil, lebo pomohla jednému chudákovi a kráľ to zistil. Mohla si zo zámku zobrať jednu vec
a ona si zobrala kráľa. Šeba sa pýta sama seba, prečo si zobral ju a nie radšej nejakú mlčanlivú krásavicu, ktorá by ho neohrozovala.
Kráľa prirovnáva k parazitovi: „Priživuje sa na jej nekonečnej láske, na jej statočnosti a aktivite.“
Šeba si
spomína aj na starú mamu, na jej ženskú jedinečnosť: „Stará mama zostala v rodine legendou.“ Bola to žena plná životnej
múdrosti so zveseným kútikom úst. Zvesený kútik úst je jazva celoživotného sklamania (z mužov). Šeba si uvedomuje prečo stará mama
mlčala: „Nechala ju, nech na to príde sama.“, „Never im (mužom), čo neurobíš sama, to sa nikdy nestane.“ A more zatiaľ šumí, splýva
a obmýva rany na jej duši.
Šeba uvažuje, že od kráľa odíde, ale je k nemu pripútaná. „Nikdy sa ho nezbaví?“ Šeba túži
mať niekoho iného: „Zostala by pripútaná len sama k sebe.“ Túži po dotyku, láskaní, ale nie po mužovi. Má pochybnosti, či kráľ nemá
inú ženu a kvôli tomu ju vyhnal z domu. Zvečerieva sa, Šeba je celý deň pri mori. „More nemá pevný breh. Pohybuje sa od prílivu
k odlivu. Ako Šebina duša.“ Šeba si ľahne ku kráľovi do chatrče. Má obavy, čo spraví, keď sa prebudí...Na svitaní vidno už len dvoje
stôp, ktoré vedú do mora. „More zmýva stopy. Veselé, roztancované, rozhádané. More zmyje všetko.“
Až za hrob je príbeh Zombiho.
Zombi je muž, ktorý pracuje v rozhlase a tento svoj „svet miluje aj nenávidí“. Je rozvedený, záleží mu na jeho vzhľade, má viacero
mileniek, s ktorými sa rozchádza a klame im. Neznesie, aby žena bola slávnejšia alebo múdrejšia ako on. Túži po tom, aby ho ženy
obdivovali. Zombi sa cíti mladý a má rád slobodu, rád pije. Predstavuje si, aké by to bolo mať krásnu ženu, ktorá by bola trpezlivá,
inteligentná a počúvala by iba jeho. Zombi ale sám nevie, čo chce a je v procese rozkladu...
Citáty: „Ženy majú byť silné, mocné záchrankyne, ktoré si všetko domyslia, všetko odpustia, všetkému
porozumejú a všetko zamlčia.“ „Svet si ide ďalej svojou cestou, svojím vychodeným korytom. A milujúca musí všetko strpieť, všetko
vydržať, všetko zniesť a všetko stráviť. Mlčí. Mlčí, mlčí, mlčí, mlčí...“
Môj názor: Do
siete odetá je taká moderná feminis
Zones.sk – Zóny pre každého študenta