Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (obsah) - Palárik

Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Literárny druh:dráma
Literárny žáner:komédia

Obsah:
Dej sa začína návštevou Oriešku, ktorý prišiel navštíviť svoju dcéru Milušu v grófkinom kaštieli. Orieška prišiel poďakovať grófke za to, že darovala peniaze na opravu dedinskej školy. Po čase prichádza grófkin úradník a oznamuje , že prichádzajú ženci a žnice. Tí poprosia grófku o schválenie obžinkov na jej panstve. Ona im ich schváli, ale nastáva dilema ktoré dievča bude ovenčené korunou z obilia. Grófka: „Ale najväčšiu starosť mám o pannu, ktorá má byť ovenčená; oná má byť takrečeno kráľovná celého toho plesu, a následovne musela by byť tá najporiadnejšia, najkrajších mravov a dobrá speváčka. Čo myslíte, pán učiteľ? Vy najlepšie poznáte tie dedinské panny, lebo sa od vás katechizmus učili.“(1.) Nakoniec sa dohodnú na Miluši. Orieškovi dá grófka za úlohu zostaviť tie najkrajšie piesne na obžinky. V tom prichádza sluha s listom pre grófku od baróna Kostrovického. Píše sa v ňom že príde Ľudovít, syn baróna a jeho priateľ od školy Rohon. Grófka ho nevidela od malička a preto sa poteší. A tak grófka odloží obžinky na počesť jeho príchodu. Chce aby boli veľkolepé, aby zažil niečo čo ešte nikdy predtým nezažil. Grófka chce vyskúšať svojho ženícha, a preto požiada Milušu aby si vymenili úlohy a aby Miluša hrala grófku a grófka obyčajné dedinské dievča. Miluša najprv nechce pretože si myslí že ich plán hneď odhalia ale napokon povolí. Preto požiada Pištu a Capkovú aby návšteve nič neprezradila a aby hrali Milušinych poddaných. Obaja jej to napokon sľúbia.Pišta zrazu uzrie koč a v ňom očakávanú návštevu Ľudovíta a Rohona. Grófka pošle Milušu nech si ide obliecť jej šaty. Medzitým sa Ľudovít a Rohon tiež dohodnú na zmene osobností. Rohon spočiatku nechce súhlasiť ale keď mu Ľudovít povie že grófka nič nezbadá pretože sa nevideli od mlada povolí. Dohodnú sa aj s Pištom aby nič nepovedal on im však chce povedať o grófkinom pláne ale oni ho nenechajú to dopovedať. Neskôr sa grófka Eržika, Miluša, Ľudovít a Rohon zoznamujú.Ľudovít upozorňuje Milušu že pán Lájoš veľký Maďar bude pri slovenskej konverzácii ako ryba na suchu. Miluša im však povie že sa musí len smiať pretože tu na Slovensku len slovenská reč sa dobre počúva. Povie mu tiež priamo že on rodený Slovák sa za šesť rokov len maďarčiny napchával. Keď odíde Miluša Ľudovít sa rozpráva s Rohonom. Ľudovít vraví že sa mu grófka nepáči a chce isť domov a preto povie Pištovi aby zapriahol koč. Rohonovi sa ale správanie grófky páčilo. Ľudovít: „Mňa ale za celý si ani len nevšimla – bol som jej celkom indiferentný – a ja by som si ju mal brať za ženu? Ani za tan celý svet!“ (2.) Neskôr príde skutočná grófka preoblečená za žnicu s kosákom v ruke. Ľudovítovi sa veľmi zapáči. Chce si ju pozrieť a dotknúť sa jej ale ona sa mu iba vyhráža kosákom. Ľudovít: „Nu,nu, ty krásna Slovenka, veď ho nikto nechce potrieť, iba toto tvoje červené líčko.“(3.)

Grófka:
„Preč, preč odo mňa, na päť krokov! Vidíte ten kosák?“(4.) Pišta príde a povie že koč je už zapriahnutý. Ľudovít očarený krásou mladej devy však už nechce odísť.Medzitým sa rozprávajú Miluša a grófka. Grófke sa však nepáči správanie mladého grófa. Neskôr sa stretnú Rohon a Miluša a Rohon jej už ďalej nemôže klamať a chce jej povedať o ich klamstve. Miluša ho však predbehne a povie mu o ich klamstve. Chce aby sa ešte pokúsil zapôsobiť na grófku ale on jej povie že on len ju miluje. V tom príde grófka. Rohon požiada grófku o ruku Miluše. Až teraz obe pochopia že Rohon a Ľudovít nie sú tí za ktorých sa vydávali. Barónka potom povie Rohonovi že nedbá a Milušina ruka je jeho ale nech ešte nič nepovie Ľudovítovi nech ešte hrajú toto divadlo. edzitým Ľudovít zúfalo behá po dedine v snahe nájsť to dievča ktoré sa mu tak zapáčilo. Zrazu prichádzajú ženci a žnice a na čele grófka s obilnou korunou na hlave. Grófka pozve Ľudovíta k stolu. Ľudovít ju zavolá a povie jej že je rád že ju vidí a že ju celý deň hľadal. Spýta sa jej či vie písať, že on ju zoberie zo sebou a dá jej vzdelanosť. Grófka: „No, to! Čo si myslíte o Slovenkách, že nás za také sprosté držíte? My máme výborného pána rechtora; on nás len vie učiť z toho šlabikára! Ale len zo slovenského, prosím pekne, a z modliacej knižky; lebo povedal, že je to dosť pre chudobné dievča.“ (5.) On jej povie že len ju miluje. Vtom prídu Rohon a Miluša. Ľudovít Miluši povie že on je gróf Kostrovický a že ona grófka sa zahadzuje len s obyčajným zememeračom. Miluša mu odpovie že pekné divadlo tu hral zoberie Eržiku a odídu. Neskôr príde Orieška a požiada ho o ruku jeho dcéry v domnení že Miluša je tou krásnou dievčinou ktorá sa mu tak páči. Avšak príde i Rohon a on tiež požiada Orieška o ruku jeho dcéry. Medzitým príde gróf Kostrovický a dozvedá sa od Capkovej že jeho syn Ľudovít si nechce zobrať grófku ale len obyčajné dievča tunajšieho učiteľa. Neskôr sa stretne s Ľudovítom a chce mu to vymazať z hlavy. Lenže Ľudovít sa tej krásnej dievčiny nechce vzdať. Medzitým príde Capkova s Rohonom a vraví barónovi Kostrovickému že mu priviedla jeho syna. On jej však povie, že čo jej je či si vypila pretože Rohon nie je jeho syn. V tomto zmätku príde Orieška s Milušou a všetko sa vysvetlí. Všetci sa bavia na tomto klamstve. Neskôr príde grófka a Ľudovít jej povie že už o celom ich klamstve vie. Teraz už aj barón Kostrovický im požehná a ženci a žnice začnú spievať.

Postavy:
Hlavné postavy:
Elisa Hrabovská – grófka,
Miluša – grófkina spoločnica,
Ľudovít Kostrovický – grófkin snúbenec, barón,
Rohon – barónov priateľ,zememerač,
Capková – grófkina komorná,
Vedľajšie postavy:
Barón Kostrovický - grófkin poručník,
Suchay – grófkin úradník,
Pišta – husár,
Tomáš, Jano – dedinskí mládenci,
Dora, Kata – dedinské dievky,
Prvý, druhý sluha – v grófkinom kaštieli,

Charakteristika hlavných postáv:
Elisa Hrabovská – krásavica, milá k služobníctvu, pod vplyvom Miluše sa hlási k slovenskému pôvodu, Miluša – vzdelaná, bystrá vlastenka, pozná cudzie jazyky,
Ľudovít Kostrovický – hlási sa k maďarskému národu hoci je pôvodom Slovák,
Rohon – tiež pôvodom Slovák, ale štúdiom pomaďarčený,
Capková – nafúkaná, povýšenecká nesympatická slúžka,

Môj názor na knihu:
Kniha sa mi čítala celkom dobre, ale vadilo mi,že som si stále musel kontrolovať preklad slov pod textom. Veľmi sa páčilo Milušino oduševnenie za národnú hrdosť, a že k tomu viedla aj grófku. Hlavná myšlienka mi z toho vyplynula takáto: „Vlastenectvo je nemysliteľné bez lásky k ľudu. Kritika slovenskej šľachty, ktorá sa odnárodňuje a pohŕda ľudom.“

Bibliografický záznam:
ISBN:neuvedené
1.PALÁRIK,J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran, 1978. 151 s.
2.PALÁRIK,J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran, 1978. 187 s.
3.PALÁRIK,J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran, 1978. 190 s.
4.PALÁRIK,J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran, 1978. 190 s.
5.PALÁRIK,J.: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran, 1978. 214 s.