Ulysses – James Joyce

Ulysses – James Joyce

Autor: James Joyce (1882 – 1941)

Írsky spisovateľ píšuci po anglicky. Študoval filológiu (jazykovedný a literárnovedný odbor) a medicínu, pre literárne záujmy štúdium nedokončil. Väčšiu časť života prežil v Paríži, Terste a Zurichu, kde aj zomrel.

Napísal básnickú zbierku Komorná hudba (1907), knihu poviedok Dublinčania (1914). Sú to naturalistické príbehy zo života prostých ľudí. Autor s nimi súcitil, hoci ich zobrazoval často ironicky.

Tvorba Jamesa Joyca znamená začiatok modernej prózy v anglickej literatúre.
Na jeho expresionistické postupy nadviazala Virginia Woolfová. Objektívnu realitu zobrazovala subjektívnym spôsobom, ako „prúd vedomia“.

Dielo: Ulysses

Kompozícia: Román v troch kapitolách. Kompozícia je veľmi zložitá. Autor aj tu experimentuje. Druhá kapitola je najdlhšia, tvorí viac ako polovicu knihy. Je písaná formou prózy poprepletaná úryvkami piesní, kúskami článkov z novín, veršami a pod. tak, ako prvá kapitola. Jej druhá časť je napísaná formou odsekov s nadpismi, tretia opäť formou prózy a posledná časť je dramatické dielo, postavy sú tu tie isté ako v iných častiach. Tretia kapitola je členená na tri časti: prvá je písaná opäť formou prózy, druhá formou interview, odpovedí na otázky a posledná časť je jednoliaty nečlenený text bez odsekov a dialógov.

Jednotlivé časti nie sú nijak od seba oddelené ani označené.

V texte je použitá aj notová osnova či vypísaný účet.

Jazyk: Autor používa niektoré britské miery, latinské vety a slová, ako aj výrazy z iných jazykov (taliansky, nemecký...). Vyskytujú sa tu novotvary. Často hovorí o mystike a starovekom Grécku. Autor veľmi podrobne popisuje dej, používa detailný opis. Do deja sú uvádzané mená bez predstavenia alebo bez toho, aby sme mali bližšiu – alebo vôbec nejakú – predstavu, kto to je. Objavujú sa tu originálne metafory a epitetá, napríklad „strieborné bodky úzkosti, mladé výkriky“.

Dielo nemá dej. Slabou dejovou líniou je jeden deň v Dubline, pocity pri jeho prežívaní. Hlavným hrdinom celého diela je bezvýznamný novinár pán Leopold Bloom, ktorý blúdi, hľadá svoj cieľ ako Odyseus, preto je dielo nazvané Ulysses alebo Odyseus. Autor nechcel parodovať antickú Odyseu, ale odhaliť „večné“ vzťahy medzi bezvýznamným pachtením pána Blooma a starovekých hrdinov. V preklade je použité zdvojené „o“ mena Bloom aj napríklad v slovách ako bloodiť a podobne.

Spočiatku sme uvedení do dialógu Stephena a Mulligana, pričom nevieme, o čo ide. Dej začína vo veži majáku nad morom.

Text je plný nečakaných zvratov, sú tu neočakávané situácie, totálne nezmyselné zmeny témy.
Hlavné postavy prvého dielu:

Malachi Mulligan, volajú ho Buck Mulligan – je ostrý, sebavedomý, rázny Ír, uráža Stephena, ale nepokladá to vôbec za dôležité, absolútne si to nevšíma, je to jeho prirodzený spôsob vyjadrovania sa. Je cynik a podľa vlastných slov je nedôsledný. Je hrdý na to, že jeho meno znie v dvoch daktyloch. Je z vyššej spoločnosti, ale teraz je odkázaný sám na seba. Rád pripomína svoj pôvod, no nikoho to nezaujíma. V mladosti mal slúžku Ursulu. Bola staršia a Mulligan sa o tom vyjadruje ironicky tak, že matka mu dala radšej staršiu slúžku, aby sa s ňou mladý muž nemohol zapliesť.

Stephen Dedalus – je Ír, Mulligan ho volá Ciciak alebo aj Hrdlorez. Je učiteľ. Stephen je zakríknutejší, počká, kým Mulligan dopovie, potom dokončí svoje. Buck mu vyčíta, že si zabil matku tým, že sa nepomodlil, keď zomierala a nie je rád, že je jezuita. Stephen nie je nadšený svojím novým spolubývajúcim Hainesom.

Haines – je to Angličan, nevadí mu, že býva v Írsku. Cíti sa ako Brit, ale nezabúda, že je Angličan. Bojí sa o Britániu, aby nepadla do rúk nemeckým židom. Je učiteľom a Buck sa o ňom vyjadruje posmešne.

Všetci traja bývajú vo veži majáku, Haines sa prisťahoval neskôr. Sem im nosí jedna pani mlieko. Buck sa sťažuje na nedostatok peňazí. Nie sú už mladíci, a hľadajú životný cieľ, svoju úlohu v živote.

V texte predstavuje pán Bloom Odysea, Stephen Odyseovho syna Télemacha a Bloomova manželka Molly Pénelopu.

Úryvok z textu: „ Neklop oči, už si nelám hlavu.

Uložená so svojimi hračkami do pamäti prírody. Rozjímajúci mozog mu obkľúčili spomienky. Pohár vody z kuchynského kohútika, než pristúpila k sviatosti. Vylúpané jablko plnené hnedým cukrom sa jej za tmavého jesenného večera pieklo na poličke pri kozube. Jej súmerné nechty, červené od krvi vší rozgniavených na detských košieľkach.“

Autor v tomto texte experimentoval so štýlmi. Použil okrem zložitej kompozície rôzne avantgardné smery. Používa prvky dadaizmu, surrealizmu, ale hlavne impresionizmu, expresionizmu a symbolizmu, zachytáva technológiu vnútorného monológu a dialógu, prúdu vedomia (pokus zachytiť myšlienkové procesy skôr, než sa myšlienka sformuje do vety). Sú tu zachytené mnohonásobné rozmery prežívania (mýtické, obrazné aj skutočné).