Ladislav Mňačko (* 1919 Valašské Klobouky, + 1994
Bratislava):
Spisovateľ, prozaik, publicista a reportér. Detstvo a mladosť prežil v Martine. Vyučil sa za lekárnika,
pracoval ako pomocný robotník na stavbách. V r. 1939 sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Neúspešne sa pokúsil prekročiť
nemecko-holandské hranice, aby sa pridal k západným vojskám.
Za tento čin bol internovaný koncentračnom tábore, odtiaľ poslaný na nútené práce do baní Ezséne. Podarilo sa mu ujsť a stal sa členom partizánskej skupiny. Tesne pred koncom vojny, v máji 1945, utrpel ťažké zranenie. Po uzdravení sa dostal do redakcie Rudého práva, neskôr do denníka Pravda. Bol píšucim svedkom všetkých dôležitých udalostí vo svete. Pracoval ako šéfredaktor Kultúrneho života.
Po obsadení republiky vojskami Varšavskej zmluvy emigroval do Rakúska. Roku 1967 emigroval do Izraela, nasledovalo vylúčenie zo strany, odobratie titulu, neskôr vylúčenie zo Zväzu spisovateľov. Žil v Izraeli, Mníchove, Viedni, napokon sa usadil neďaleko rakúskeho Eisenstadtu.
Napísal: div. hry Partizáni, Mosty na východ, reportážne diela Kde končia prašné cesty a Oneskorené reportáže, romány Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc, reportáže Albánska reportáž, Dobrodružstvo vo Viedni.
Rozprávačom príbehu je Frank, fotoreportér, ktorý rozpráva príbeh svojho bývalého priateľa, z ktorého sa postupne stal 1. muž v krajine. Dej začína pohrebom tohto významného štátnika. Rozlúčka je naplánovaná presne do detailov na 2 dni. Frank má z toho urobiť fotoreportáž.
Sleduje ľudí, ktorí sa iba navonok tvária, že je im ho ľúto, no v skutočnosti je to veľká komédia. Ľudí pokladal za hercov vystupujúcich na pódiu. Frank pôsobil ako fotograf už 20 rokov. Tí, ktorých si kedysi vybral mŕtvy za spolupracovníkov, sa teraz boja o svoje miesta. Príde vdova po s bratou i sestrou mŕtveho.
Frank si spomína, že kedysi boli priateľmi zo školských lavíc a jeho priateľ sa snažil byť vždy medzi prvými. Kedysi Frankovi prebral Margitu a pre to sa aj pobili, ale priateľmi ostali. Jeho priateľ si ju vzal za ženu, ale neskôr sa rozviedli, lebo mu nebola dosť dobrá. Mali spolu syna Martina. Potom sa znovu oženil so svojou sekretárkou, atraktívnou ženou. Ona bola zlomom v ich priateľstve.
O štátnikovi sa rozpráva, že bol zbabelý vo vojne. Frank si ho však pamätá ako odvážneho, uvážlivého, pokojného. Bol však až zbytočne krutý (str. 50). Prvým skutočným smútkom za zomrelým bol smútok Martina (str. 64). Frank si ďalej spomína, že v posledných rokoch jeho priateľ už nedôveroval nikomu (str. 171). Chcel mať všetku moc vo svojich rukách.
Počas svojho pôsobenia urobil i veľa nesprávnych rozhodnutí, ale vinu vždy zvalil na iných (str. 121). Obával sa atentátu. Vtedy Frankovi už na ňom nezáležalo, ale prišlo mu to raz ľúto, keď urazil cudzieho diplomata. Štátnik ho pozval do svojej vily na koňak, veľmi sa opil a Frank ostal osamote s jeho druhou ženou, ktorá ho očarila svojím pôvabom. Jeden druhého však nemali radi.
Medzi ľudom sa šíria správy, že štátnik umrel na urémiu, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia. Na tom mal zásluhu Galovič, ktorý ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list (str. 100). Na čestnú stráž prichádza aj Miklik. Nebol obľúbený, písal do novín vždy to, čo vyhovovalo danému režimu – prevracal kabáty (str. 106).
Frank navštívi Margitu i jej syna. Cestou domov sa zastaví v bare Manhattan, v ktorom robí Licka a stretnú tu prof. Fandu, s ktorým spomínajú na ich bývalého priateľa (str. 130). Príde sa s ním rozlúčiť i Judita, partizánske dievča, ktoré malo počas vojny zápletku so štátnikom.
V súčasnosti sa venuje chovu psov. U Juditiných rodičov našiel štátnik úkryt. Ale neskôr ich zničil, lebo si myslel, že sú špióni. V posledný deň pohrebu reční pri katafalku Galovič (str. 186). Frank ho charakterizuje (str. 190, 194). Pohrebom sa Frankova služba skončila.
Frank – banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážali druhú tvár významných ľudí.
Pavlína – Frankova žena, ktorú zanedbával
Mŕtvy šéf kabinetu – prvý muž v krajine, zomrel ako 52-ročný, Frankov dobrý priateľ už od školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel), i charakterovo, postupne sa odcudzil ľuďom.
Margita – jeho prvá žena, zhovievavá, zanedbal ju, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé Frankovo dievča
Martin – syn Margity, otec ho vydedil pre aféru na Moskovskej univerzite
Vdova – druhá žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre. každý mal svoje známosti
Galovič – jeho politický sok a súper, bol
na čele bezpečnostného aparátu, mal len niekoľko šedín na sluchách, jeho hlava je holá a hranatá, aj celá jeho postava je
hranatá
ďalšie postavy – Miklik, Licka, Judita, prof. Fonda (rekapituluje dejiny ľudstva)
Jeho obsahom je analýza životného osudu bývalého revolucionára, odbojára a neskôr popredného straníckeho a štátneho činiteľa, ktorého vplyv nekontrolovateľnej moci postupne rozkladá mravne, ľudsky i politicky.
Toto dielo je aktuálne i dnes – ide o ten istý systém, ten istý demoralizujúci vplyv moci na jej nositeľov. Sám autor tento román označil za politický pamflet, zaobalený do románovej formy, rozprávajúci o nových Stalinových pokračovateľoch v bývalom Československu.
Už po celé stáročia človek opakuje tú istú chybu, nedokáže sa ubrániť túžbe po moci, o ktorej autor píše ako o skaze všetkého ľudského v nás.
Román je precíznou analýzou životného osudu bývalého revolucionára, odbojára a neskôr popredného štátneho činiteľa, ktorého nekontrolovateľná moc postupne rozloží mravne, ľudsky i politicky. Moc zabíja v človeku človeka.