:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Danko a Janko - Terézia Vansová

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča anika (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 31.05.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 698 slov
Počet zobrazení: 3512
Tlačení: 361
Uložení: 376
Terézia Vansová - Danko a Janko
Pani Georgiadesová na cestách. Bratislava: Tatran, 1977.
 
Ide vlastne o príbehy, ktoré sú spojené ústrednými postavami. Zväčša každý odsek predstavuje kapitolu a príbeh. Je tu 11 alebo 12 kapitol (nezrátala som ich). Dedina Píla leží medzi dvomi vrchmi – Trstím a Ostrou. Hlbokou dolinou tečie rieka Rimava. Ľudia tu nemali ľahký život, dedina je chudobná, ale ten kto sa tu narodil, miloval túto zem, a tak to bolo i s Dankom a Jankom. Danko napokon  zomrie v Amerike zo smútku za dedinou.
Ich život je tu podaný len asi medzi 9. – 11. rokom ich života, koncom 50. r. 19. st.

Danko bol synom evanjelického farára Imricha Laučeka na Píle… bol synom panskej rodiny. Janko bol najmladší zo siedmich detí učiteľa Juraja Vansu…,
ten bol však chudobný.

Február – deň sv. Blažeja. Škola má aj svojho mendíka Miša. V tento deň chodia chlapci po dedine na  „koľadu“, zbierajú peniaze, vajíčka, slaninu… pre učiteľa, bol to starodávny zvyk, i keď ponižujúci. Janko to vtedy bral ako výlet. Danko s nimi nešiel,  musel sa učiť latinčinu a sám akosi cítil, že je to nedôstojné učiteľa a kňaza. Pani rechtorka im sľúbila, že po skončení práce im urobí pankuch (praženicu), pričom Mišo vždy len na jedlo myslí. Urobila im ju.
Po návrate sa šli dedinskí chlapci sánkovať. V dedine žije i mamovka – vdova, vedela naprávať zlomeniny, liečiť choroby i prevrátené hlavy a zatvrdnuté srdcia. Po ňu šiel Danko, lebo Martin Oľmanove si zlomil nohu v sade pri sánkovaní. Napravila mu ju, ale do konca života kríval. Tu sa zároveň dozvedáme, že Dankova matka chorľavie.

Do dediny prišla Cigánka a ponúkala sekerku, Danko ju chcel, ale peňazí nemal. Povedala, že mu ju dá za šatku, priniesol jej hodvábnu a ona sa rýchlo stratila. Danko rúbal do starej vŕby a sekera mu odskočila a zasiahla Janka do hlavy. Na fare bol práve na návšteve doktor, tak sa o to postaral.
Srnčík – vojak – invalid rozpráva chlapcom za dohán  príbehy z vojny.
Bolo deň pred Jurajom, teda už  po Veľkej noci. V tom čase nebolo jedla veľa a deti jedli na raňajky, čo bolo,  kto mal  chlieb, bol bohatý a ostatní mu závideli. Zväčša to boli oriešky, hruška, krompeľky… Zároveň sa blížil exámen, preto sa deti skúšali zveršovaný maďarsko-slovenský slovník, katechizmus, učili sa rôzne básničky.

Je po exámene a Janko má strážiť pšeničku. Danko chce pušný prach. Matka mu ho nechce dať, tak pohrozí, že zoskočí z veže, lenže otec (je veľmi silný, ale nie je to vychovávateľ, nerozumie chlapcovi a chlapec jemu) ho za to potrestá – zatvorí ho do bývalej stajne, odkiaľ nemôže ujsť, ale Janko mu chce pomôcť a chlapcom sa ho podarí oslobodiť. Vybrali sa na salaš, lebo večer sa tam zabávali valasi a rozprávali si príbehy. Chlapci to chceli počuť. Danko tam zaspal a spal do bieleho rána.

Leto pokročilo
. Deti sa zabávali vozením sa na mlynskom kole, lenže Pavlínke sa tam zachytili vrkoče, ale Šimo jej ich stihol useknúť, takže sa nič vážnejšie nestalo. Do dediny zavíta i Hrebenda, priniesol pani rechtorke mak a s deťmi sa vydal na Trstie. Rozprával im, že za čias tureckých vpádov sa ľudia ukrývali v jamách a jaskyniach a pod. Túto vychádzku si veru nadlho zapamätali.
Chlapcov láka všetko zakázané – zvonelnica a zvony. Je jeseň. Existovala tradícia, že sa  škola začala vždy až  po trnavskom jarmoku.

Chlapci konečne majú pušný prach, vyrobili si ho podľa receptu vo Fejérpatakyho kalendári. Lenže začala škola. Otec naučil Janka noty, a tak už „vedel“ hrať. Raz keď farár nemohol kázať, kázal rechtor a Janko predtým hral. Akosi to zahral, ale hneď potom  sa bežal ukryť za  pec. Danko si pri mlátení v holohumnici roztrhol nohavicu i nohu, ktorá sa mu potom dlho a zle hojila. Neďaleko fary býval gazda Martin. Ten sa vždy, keď odchádzal z domu lúčil s príbuznými tak, ako by sa už nikdy nemali vidieť. Raz šiel takto do školy – ostal tam i na obed, a keď vstal, notár Mrlian mu odtiahol stoličku. Martin padol na zem, ale už nevstal – porážka na srdce.

Opäť sa blížila jar, ale  pani farárka stále viac a viac chorľavela, zomrela a Danko ani nezaplakal. Plakal až ako kňaz v Pennsylvánii. Vtedy sa už nehanbil za svoje slzy, lebo tie patrili vrelemilovanej,  nešťastnej otčine!
Otcovia sa rozhodli poslať chlapcov do škôl – Danka do Kežmarku, Janka do Rimavskej Soboty. Ich cesty sa tak rozišli, kedy tedy sa ešte videli. Teraz sú už obaja na večnosti.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.7)
0.014