Zbierka Hra s nožmi - Ján Buzássy

Ján Buzássy - zb. Hra s nožmi
 
b. (Väčšina ľudí...)

Väčšina ľudí nemôže byť v druhom stave
napríklad takí muži
ani po dvadsiatom pive sa im v bruchu
neozve kopanie
 
A darmo vravia: Vo mne niečo je
na všeličo by som sa hodil
len to dostať von
 
A darmo sedia ťažkí
s rukami založenými na bruchu
nič sa neozýva
 
Vtedy chodia a vzdychajú
hladia si kríže
sťažujú sa Keby som tak mohol
A vo mne čosi je
 
A potom nespia a pijú a spia a nepijú
a vravia
Radšej to v sebe zabijem

Základný motív básne je obraz mužov takí muži, ktorí majú radi pivo. A vznikajú im pivné bruchá. Ide o tvarové prirovnanie, a zároveň akési poníženie obdobia, keď žena čaká dieťatko. Vychádza teda z motívu ľudského života – z veľmi dôležitej časti života ženy – z tehotenstva.  Mohli by sme povedať, že ho znevažuje, keď ho nepriamo prirovnáva k bruchu z piva: ani po dvadsiatom pive sa im v bruchu neozve kopanie (symbol bábätka).
Na druhej strane to môže byť expresívne vyjadrenie tehotnej ženy – s jej starosťami. No to nie je možné, lebo sám autor to hneď v úvode popiera, keď jasne menuje mužov – aj ako väčšina ľudí.

A tak môžeme povedať, že život mužov sa ďalej odvíja. Pivo sa pre nich stáva obrovskou prekážkou. Prekážkou, za ktorou sa skrývajú, aby nemuseli pracovať (lenivosť) – Vo mne niečo je na všeličo by som sa hodil. Táto strofa je zdôraznená aj tým, že len tu je interpunkčné znamienko (dvojbodka). Z tretej strofy cítiť akoby chlapi čakali nejaký zázrak, ktorý neprichádza. Aby nemuseli pracovať. Vymýšľajú si rôzne choroby (autor to prirovnáva k zdravotným problémom tehotnej ženy – hladia si kríže).

Celá báseň sa končí akýmsi zmätkom, nepokojom, nevyrovnanosťou a nerozhodnosťou: nespia a pijú a spia a nepijú (slovná hračka). Nakoniec sa rozhodne: Radšej to v sebe zabijem (priama reč), ale čo zabijú? Je to mnohoznačné.  Báseň má expresívny charakter – ani nie tak vo výrazovej stránke, ako v obsahovej, formou prirovnania (tvar brucha). Po kompozičnej stránke, báseň nemá názov. Je bez rýmu, ale má svoj rytmus a svoju pravidelnosť. Forma je ustálená – 5 strof (4 – 3 – 3 – 4 – 3 verše). Nepoužíva diakritiku, len jedna výnimka – dvojbodka v druhej strofe – na zdôraznenie.

Jednotlivé vety sú znázornené veľkým začiatočným písmenom. A pri použití priamej reči. Využíva 3. os. mn. čísla, ako keby rozprávač hovoril o neznámych ľuďoch. Vstupuje tu i priama reč – pri zdôraznení myšlienky. Keď sa postavy, o ktorých je reč, bránia. V kontexte zbierky je báseň v súlade aj s inými básňami. Nájdeme tu viac expresívnych motívov – aj tabuizovaných. Autor o nich nehovorí v náznakoch, ale priamo. Nájdeme tu i motívy z ľudského života. Priame vyjadrovanie bez škrupulí.