- veselohra v 3
dejstvách
„Kocúrkovana poznáš po reči ako vtáka po perí, lebo slyšíš ustavične slová, ktoré nemčinou, latinčinou,
maďarčinou a bohvie akou-činou páchnu.“
Madlena – jeho manželka
Anička – jeho dcéra – nič nevie a nič necíti. Zo Spiša, kam sa šla naučiť po nemecky, si
privádza do kocúrkova krajčírskeho tovariša Cvernu a chce sa za neho vydať, hoci otec sa toho hrozí, lebo pokladá Cvernu za odkundesa,
keďže nepochádza z Kocúrkova. Keď však vojaci spoznajú v Cvernovi regrúta, ktorý sa bol kedysi zverboval na vojnu, a odvlečú ho,
Anička si z toho veľa nerobí a vydáva sa za starého notára Kvasivera.
Honzík – jeho syn, študent – vyučil sa síce za čižmára, ale remeslo ho neteší a pracuje zle, vidno, že výučný list dostal z protekcie. Otec ho chce oženiť s majetnou starou pannou Trasorítkou, hoci on ľúbi jej chovanicu Johanku. Vzoprie sa otcovej vôli a sobášu s Trasorítkou sa chce vyhnúť tak, že sa dá zverbivať na vojnu.
Svoboda – pozvaný za rektora
Vojteška – suseda Tesnošilova
Vojtech – jej syn,
študent
Škrivánok – študent
Rajnoha, Krahulec, Garazda – zbojníci
I. Tesnošil odchádza na snem (konvent), bude sa voliť nový rektor. On chce, aby sa ním stal susedkin syn Vojtech,
ktorého by si potom vzala Anička. Lenže v konvente všetko dopadne inak a Madlena sa rozhodne ta obrátiť, skade vietor zaveje. Páni
presadili Svobodu.
II. Svoboda a študenti smerujú do Kocúrkova. Stretávajú sa so zbojníkmi. Tí im dajú syra, vína a za
piesne i peniaze. Niesli totiž so sebou aj hudobné nástroje.
III. Do Kocúrkova prišli ešte večer. Hneď ráno príde Vojtech za Aničkou a Madlena si nájde syna, ktorý sa bál ísť domov – otrhaný, bez podrážok na čižmách… Anička však Vojtecha prijme chladno, pokukuje po rektorovi.
Svoboda navštívi pána z Chudobíc, ten ho s kostolníkom pošle do školy. Prikáže kostolníkovi, aby sa starý rektor vysťahoval i s dcérou, ale všetko dopadne dobre. Ľudmila prijme Svobodovu ponuku stať sa jeho ženou. Tesnošilovci sú sklamaní.
Stelesnením všetkej falošnej
kocúrkovskej morálky je stará panna Trasorítka, ktorá si chce za majetok svojej chovanice Johanky kúpiť mladého muža. Najprv sa
zameriava na Honzíka, ale keď u neho nepochodí, vďačne dáva ruku kaprálovi Dunapartimu.
Kaprál Dunaparti vyrovnáva rozpory v tesnošilovej rodine, s ktorými si jej hlava nevie poradiť. Vykúpi Honzíka z vojenčiny (z čoho má, pravda, osoh predovšetkým sám) a pomôže mu zosobášiť sa s Johankou. Má v sebe veľa hrubosti, chvastavosti a ľahkomyseľnosti starého, ostrieľaného vojaka.