Mendík – Ľudovít Kubáni

Mendík – Ľudovít Kubáni

Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956.
 
Je jednou z najtypickejších Kubániho prozaických prác. Ide o obraz z učiteľského života. V poviedke je jasne zvýraznená Kubániho metóda postavenia a riešenia konfliktu medzi ideálom a skutočnosťou. Konflikt nevyznie v osudovú zrážku, ale prejavuje sa v drobných nezrovnalostiach, humoristicky podfarbených. Podľa Kubániho slov je to „zlátanina tragikomických výjavov, ako sa to vôbec v živote deje“. Typ mendíka, chudobnej učiteľskej siroty, ktorá rámcuje tento výsek zo života, dodáva celému obrazu silný sociálny akcent.

Spojenie dvoch dejových kontextov, osudu siroty a prekážok lásky dvoch mladých ľudí, ukazuje, že Kubáni pristupuje k zobrazeniu udalostí z náročnejšieho stanoviska. Keby rešpektoval vkus čitateľstva, uspokojil by sa stým, že by rozvinul sentimentálny obraz lásky dvoch ideálnych ľudí, ktorým rodičia bránia v schôdzkach, lebo chcú dcéru vydať za dobre situovaného mäsiara.

Už úvodná scéna, príchod mendíka Martina Kliptáka do rechtorovskej famílie, upozorňuje na spodný tragický tón, ktorý sprevádza životný údel siroty, odkázanej na vrtochy rechtora Philippa Šípika, jeho panovačnej manželky Margarethy a rozmaznaného syna Matia Horatia. Protiklad medzi svetom malého mendíka, ktorého sem privádza jeho bosá teta a grotesknou domácnosťou rechtora má jasný sociálny zámer. Sám autor zdôrazňuje tento moment v poznámke, kde žiada čitateľov, aby neostali ľahostajní k osudu mendíka, aby zachádzali milosrdne „s mojím mendíkom“. Na jednotlivých typoch chce autor zobraziť rozdiel medzi citovým životom romanticky zmýšľajúcich ľudí (kaplán Trnovský, Sidonia) a „chlebárskou“ morálkou prakticky založených ľudí (rechtorka, mäsiar Volovec).

Kaplán Trnovský je typ romantického rojka, ktorého trápia predsudky sveta, hlavne v osobe rechtorky. Tá chce zabezpečiť dcéru vydajom za staršieho, bohatého, ale primitívneho Volovca. Romantický svetabôľ Trnovského autor využíva na prehĺbenie svojho sociálneho zámeru. So zhovievavou iróniou díva sa na poetické sny mladého kaplána …oddal sa do skladania ódy na ‚Trpezlivosť nešťastnej lásky‘. Práve na ‚srdce‘ hľadal rým, lebo sa mu ‚prudce‘ nevidelo, keď v lieskovine zašušťalo a ktosi stenajúc zavzdychal. – Kto to? – vykríkol básnik.
Atmosféru romantického snenia preruší vždy vo vhodnom momente reálny obraz ponižovaného a urážaného mendíka. Malý Martin vidí svoju tyranku i tam, kde vôbec nie je: – Ach, prosím ponížene, pani rechtorka, nech mi odpustia; už idem. – …Vtom vybehla z húšte mendíkova zhrbená postava, na chrbte mal také veľké bremä suchého dreva, že sa ledva pod ním plazil… rozčuchrané vlasy, rozrandavené gätky; krvácajúce, zranené bosé nohy a po lícach tečúce slzy – to bol obraz mendíka.

Typ mendíka, ako je zobrazený v tejto scéne, je prvkom, ktorý zo všednej historky robí kritiku spoločenského života dedinskej inteligencie.
Ideálnemu kaplánovi je sokom v láske mäsiar Volovec. V tomto type sústredil Kubáni všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka. Duševná primitívnosť, vkus „podľa mertuku mäsiarskeho“, dôvera v plnú truhlicu, ktorá má zmierniť mladú devu s osudom – to sú črty pravého „chlebára“ – oslňujú však iba vypočítavú rechtorku. Komikum tejto postavy, podľa slov Kubániho, je už v jeho reči, v „žargóne našej balockej doliny“, ktorý z Volovca robí temer grotesknú karikatúru.

Typ rechtora, váhajúceho medzi súcitom k prirodzeným záujmom dcéry a Trnovského a jej zabezpečenou budúcnosťou po boku Volovca, má v kontexte poviedky hlbší význam. Rechtor je symbolom starého sveta, váhajúceho na križovatke dvoch morálnych a možno povedať i svetonázorových princípov. Je preňho priamo vítané, že rozhodujúce slovo má jeho žena. V charaktere rechtora vyjadril Kubáni mnoho čŕt z vlastného stanoviska k základnému problému poviedky.

Rozvíjanie osudov je logické až po vyvrcholenie zápletky. Konflikt dcéry medzi poslušnosťou k rodičom a právom na rozhodovanie podľa hlasu srdca rieši náhoda. Toto východisko je ústupkom k schéme, lebo je dôkazom rozpakov autora priviesť konflikt k otvorenej roztržke.

Násilnému sobášu Sidónie a Volovca zabráni náhodné odhalenie. Z úlohy ženícha sa dostáva Volovec do úlohy zlodeja v dome snúbenice. Týmto sa spoločensky znemožní a jej manželom sa stáva kaplán Trnovský. I jemu pomôže náhoda. Náhla smrť principála umožní mu nastúpiť na farárske miesto a založiť si existenciu. Záverečná scéna na svadbe vyznieva aako rehabilitácia mendíka, lebo jeho zásluhou bol Volovec odhalený. Nový farár sa po stará o jeho lepší osud.

Optimistický záver nie je logickým dôsledkom zobrazených vzťahov. Je násilným rozriešením rozporu medzi „ideálnymi“ vzťahmi a chlebárskou  morálkou dedinskej polointeligencie, neváhajúcej obetovať šťastie dieťaťa pre plnú truhlicu surového zbohatlíka. Typ rechtora, jeho kolísavosť i zbabelosť pred vlastným svedomím, je charakteristický pre Kubániho postoj k „neutrálnym“ typom. V týchto typoch je realistické jadro obrazu. Rechtorova prísnosť k mendíkovi je štylizovaná pod tlakom konvencie, ktorú reprezentuje jeho manželka. Jeho pochybnosť o nútenom vydaji dcéry by dávala predpoklady, že on privedie konflikt k logickému záveru.

Ale nestáva sa tak. Jednako však vývin jeho charakteru je logický cez celý priebeh poviedky. Rechtorov psychologický profil nenalomí náhodný záver. Dva všedné typy, rechtor – symbol starého, dobromyseľného, ale už slabého sveta – a mendík – zárodok generácie, tlačenej k zemi už od začiatku tvrdou skutočnosťou – sú typy, určujúce napätie spoločenského obrazu poviedky a umelecké možnosti samého autora.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4695-mendik-ludovit-kubani/