Prútené kreslá - Dominik Tatarka
Dominik Tatarka
(1913 Plevník-Drienové – 1989 Bratislava)
diela: Prútené
kreslá, Farská republika, Rozhovory bez konca (Kohútik v agónii, Ešte s vami pobudnúť), Panna zázračnica, Démon súhlasu, trilógia:
Písačky, Sám proti noci, Listy do večnosti
Prútené kreslá (román)
Obsah:
Príbeh o láske a ľudskej sympatii rozpráva Bartojomej Slzička. Rozpráva ho na podnikovom zájazde, aby získal
nových členov Spoločnosti milovníkov dobrej knihy. Bartolomej Slzička - Slováčik v Paríži, tesne po mníchovskom zapredaní a rozporcovaní
republiky.
Ubytoval sa v rodinnom penzióne s medzinárodnou spoločnosťou. Penzión sa mu nepáčil, najmä jeho izba a nebol by ani
ostal, keby na schodoch nezazrel mladú dámu. Hneď mu bola sympatická, a tak zostal. Večer ho domáci postavili pred tri dámy prítomné v
penzionáte. Jednu si mal vybrať a ostatní mali podľa jeho voľby zistiť, odkiaľ pochádza. Všetky boli veľmi pekné. Bartolomej si vybral
Danielu - dámu, pre ktorú zostal v penzionáte.
Od toho večera boli takmer stále spolu. Daniela mu ukázala Paríž a pomohla mu
vybaviť niektoré nevyhnutnosti spojené s pobytom. Koncom týždňa si Daniela zbalila veci a bez vysvetlenia odišla. Nik nevedel kam. Bartolomej
sa túlal po uliciach a zašiel i do divadla. Bolo mu smutno. V divadle spoznal v jednej herečke Danielu. Nebol si ale istý.
Ďalej
Bartolomej rozpráva o svojom stretnutí s krajanmi vo Francúzsku: "Veru tak. Nevedel som, ale už viem: na svete sú krajania. Medzi nimi
sa mi za ničím necnelo." "Človeku stačí chvíľu zostať v cudzine, aby sa v ňom krajanstvo prebudilo..."
Okolo Bartolomeja sa odvíja i iný príbeh. Začína mať opletačky s políciou pre letáky, ktoré prekladal. Úradom sa stal podozrivým, a tak sa
už v duchu lúčil s Danielou, s Parížom. Je možné, že bude musieť odísť. Preto si už začal od Daniely odvykať. Ale nie veľmi sa mu to
darilo. Jeho vzťah k Daniele bol neobyčajný. Nebola to láska, ale bolo to viac ako sympatie: "Daniela, povedzte, prečo som rád, prečo
mi je tak dobre, že ste, že vôbec ste na svete." "Myslieť na kohosi - to je všetko, Daniela. Iného potešenia na svete
niet."
Dni ubiehali, blížili sa Vianoce. Domáci páni, ako i všetci návštevníci mali, ako vždy, opustiť penzionát.
Daniela odišla medzi prvými - k tete. Bartolomej si všimol, že za stenou jeho izby býva nejaká mladá žena. Kým tu bola Daniela, všímal si
len ju. Teraz sa začal o to zaujímať a zistil, že tam býva Daniela. Celý čas tam bývala a mlčala. To budú Vianoce! Večer sa rozhodli
stráviť spolu, i s Danielinou priateľkou. Boli to pekné Vianoce. Láska nie je očarením dvoch vášnivých ľudí, ale rozhodnutím,
prácou, dielom nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a
milovať.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta