Jozef Ignác BAJZA: René mláďenca príhodi
a skusenosťi
Bratislava: Tatran, 1970.
transformoval: Jozef Nižnanský
HOCIKTORÝ mladík PRÍDE AJ NA TISÍC SPÔSOBOV
ako by si mohol VONKU v cudzích krajinách VYCIBRIŤ rozum OBOHATIŤ UM I PAMÄŤ rozmanitými zaujímavosťami a svojmu správaniu dodal PRÍJEMNÚ
SPÔSOBNOSŤ.
Angličan Joseph Dorell
Bajza hovorí, že predkladá čitateľovi príbeh o mládencovi menom René. Nie je tu všetko vymyslené, stretne sa tu i s takými mravmi, aké panujú v jeho časoch. Čitateľ má pochopiť pravé a užitočné ponaučenia, ktoré z diela vyplývajú. Hovorí, že pred sebou mal dobrý cieľ, či predsavzatie, dúfa, že každý múdry človek mu ich odpustí.
Veď jeho prácu nemá s akou inou porovnávať, lebo Slováci svoj jazyk nepestovali ako iné národy. Hovorí i o tom, že zaviedol dvojaké znamienka – nad samohláskami (dĺžka) a nad spoluhláskami (mäkkosť). Bol by rád, keby jeho úsilie otvorilo oči vzdelanejším a záležalo im na materinskom jazyku.
René odchádza so svojím sprievodcom Van Stiphoutom do Tripolisu. Tam
spoznáva sa s Fatimou a zdôverí sa jej so svojím tajomstvom. Fatimu unesú.
Don Varlet sa pokúša odradiť syna Reného od cesty do cudziny,
ale on sa nedal. Keďže sám syna sprevádzať nemohol, dal mu loď s rozmanitým tovarom a poslal s ním jeho vychovávateľa Van Stiphouta.
Videli Parentium, brehy Tarreta a ostrov Salu s mestečkom Zarou.
Preplávali popri Balone, dostali sa z Adriatického mora do Stredozemného, nechali za sebou ostrovy Rodos a Cyprus a za pomerne krátky čas došli k mestu Tripoli di Soria, ktoré patrilo tureckému sultánovi. Získali tu od kádiho ochranný list, i miestni boháči im pomáhali, dokonca i dcéra pašu, ktorá rada pomáhala ľuďom a pozývala do domu svojho otca cudzincov, najmä Európanov, sa o nich zaujímala a pozvala i ich.
Celý zbytok dňa aj noc sa trápila pochybnosťami, lebo v mladosti veľa stratila a zdalo sa jej, že René jej môže všetko vysvetliť. Skutočne, ukázal jej krvou podliatu hviezdu na svojich prsiach. Van Stiphout sa obáva o ich životy. V noci sa v meste strhne krik, a dav spomína Fatimu s úmyslom pomstiť sa kupcom. Všetci boli vrhnutí do žalára. Reného, Van Stiphouta aj janičiara, ktorého im pridelili na ochranu vypočuli hneď ráno, ale nič sa nedozvedeli, ani ich neprepustili, toho sa dočkali až večer, keď pribehol nejaký chlap a povedal, že uňho bývalo 11 chlapov, ktorí včera tajne odišli.
Nechali uňho truhlicu – tu našli aj list podpísaný Aborisom. Oznámili teda pašovi, že jeho dcéru uniesol a jej služobníkov zabil tento zbojník. Kádi sa chcel z toho vykrútiť, a tak s týmto listom poslal i svoj, kde hovoril, že Fatima odišla dobrovoľne. A pustili sa prenasledovať zbojníkov. René z Fatiminho úteku vyvodzoval náklonnosť k sebe, že chcela utiecť za ním. Pustí sa ju hľadať.
René odchádza hľadať Fatimu, jeho loď na mori stroskotáva a sám sa dostáva do nevole.
Na mori ich zastihla strašná búrka, Van Stiphout sa pokúsi Reného zachrániť, vloží ho do člna, lenže vráti sa na loď a vtedy vlna pretrhne lano a čln Reného odnesie k pobrežiu, kde sa Níl vlieval do Stredozemného mora. Vzdialil sa od mora, ale padol do jamy, k vodnému koňu, ktorý v noci vylieza z vody a ničí obyvateľom obilie, tí preň nachystali pascu.
Sedliaci ho vytiahli a zavreli do maštale. O niekoľko dní ho predali na trhu, kúpil ho káhirský kupec. Kupec mu dal dolu putá. René si obliekol tamojšie šaty. Cestou si ho kupec obľúbil, dozvedel sa, že ako sirotu si ho k sebe vzal milosrdný Benátčan. Pricestovali do Káhiry, tu mu zveril svojho syna, aby ho učil európske reči a mravy. René sa zoznámi i s krokodílom a múmiami v Memfise. O Reného prejaví záujem mufti.
René sa stáva učiteľom muftiho krásnej dcéry Hadixy, ktorá k nemu zahorí vášnivou láskou a usiluje sa ho získať
Mufti i jeho dcéra mu často navrhujú, aby prestúpil na ich vieru. Hadixa sa o to pokúša i ľsťou, ale nepodarí sa jej to. V liste mu napíše všetko i to, že ho miluje. René vzdychá, uvedomuje si, že smrť ho už čaká. Oplakáva i milovanú Fatimu, Van Stiphouta, i Dona Varleta. Odpíše jej teda, že i on ju má rád, a tak vycedí za ňu hoci i všetku krv. Ju to trápi, sľubuje mu manželstvo, ale on jej neverí. Po treťom liste Hadixa ochorie, lekár zistí, čo ju trápi. René zje niečo otrávené, ale zachránia ho. René si myslí, že ho chcela otráviť sama Hadixa. Posiela mu však odkaz, že nech jej pošle zvyšok jedu, aby tak dokázala svoju nevinu.
Muftiho lekár prezradí
Hadixin vzťah k Renému a oboch odsúdia na smrť.
Mufti sa dozvie, že jeho dcéra je zaľúbená a povzbudzuje ju v tom. Veď už pridlhý
čas vzdychá za tým, s ktorým ju zasľúbili ešte za detstva a ktorého jeho otec ešte stále nenašiel. Hadixe sa v noci sníva sen a pod
jeho dojmom vezme listy a ide s nimi za muftim – aby nezahynuli obidvaja, ale aspoň René zostal nažive. Prosí zaňho u otca, aby ho poslal do
vlasti, lebo keď sa raz celý prípad dostane na verejnosť, bude ju musieť obetovať.
Mufti teda sľúbi. Hadixa zavolá Reného a povie mu, že prvou loďou môže odísť. Tu začnú premýšľať o lekárovi. René jej hovorí, že to on mu nahovoril všelijaké klamstvá o nej. Hadixa mu porozpráva svoj osud. Ešte v kolíske ju zasľúbili synovi istého beglerbega, ale ten ako chlapec zrazu zmizol. Dostala však list od jeho sestry, že jej pred časom napísal, ale tú uniesol akýsi morský zbojník, a tak Hadixa stratila všetku nádej na stretnutie so snúbencom.
V prístave je loď smerujúca priamo do Talianska, zavolá Reného ešte raz a dá mu dva batôžky plné klenotov. Ťažko sa lúčia. Napokon jej vyjaví, že on je Ibrahim, syn tripoliského beglerbega Ibrahima, jej snúbenec. Vtedy však prichádzajú štyria vojaci, oboch poviažu a odvedú. Oboch jednomyseľne odsúdili na trest smrti.
Hadixa neprezradila Reného, vedela, žee by mu ublížila, už len pre jeho nenávisť k mohamedánstvu. Reného dojímala Hadixina láska a pokúsi sa ju zachrániť. Jeho majú popraviť ako prvého, napísal teda otvorene o svojom pôvode. List dal sluhovi s prosbou, aby ho dal muftimu po jeho smrti. Hadixa však list získa a bez Reného žiť nechce, nechá si ho.
Zachránenie Fatimy. Smrť tripoliského pašu. Fatima tajne utečie s Van Stiphoutom.
Keď čln s Reném odplával, búrka sa utíšila. Loď stretla stroskotanca. Bola to Fatima na kúsku dreva, lebo i Aborisovu loď búrka rozbila. Aboris ju zachránil, brvno by však neunieslo dvoch, a tak sa on pustil. Van Stiphout ju teda našiel. Fatima sa odmieta vrátiť do Tripolisu, chce ísť do Benátok. Pristáli v Jafe, aby dali loď do poriadku. Van Stiphouta i ostatných sputnali a odviedli s Fatimou do Tripolisu. Paša sa teší, ale Fatima chce utiecť.
Van Stiphouta pustia, Fatima mu povie, kde ju má čakať s loďou. Paša je zastrelený na sultánov príkaz. Fatima uteká do Benátok. Don Varlet sa potešil, ale zarmútili ho správy o Reném, bojí sa, že zostane v mohamedánskom svete. Don Varlet sa dozvedá i pravú príčinu Reného odchodu. Pred nejakým časom bol Van Stiphout vo Svätej zemi a po ceste sa zastavil i u Fatimy. Tá mu prezradila, že by rada odišla, povie to Renému. Ten sa rozhodne jej pomôcť, ale Donovi Varletovi neprezradí, že má sestru, iba Van Stiphoutovi.
Dobrodružstvá tripolského kádiho, jeho podivuhodné rozprávanie o osudoch D. Varleta i jeho ženy.
Kádi nedostihol Aborisa na mori, šiel za ním až do Tripolisu di Barbaria. Pri ceste späť našiel Aborisa aj s druhom naa ostrove, kde sa zachránili pri stroskotaní lode. Adoris sa zmocnil lode a kádi zostal na ostrove. Odtiaľ ho vzala iná loď a odviezla ho mimo Sýrie. Na nábreží zbadal Fatimu v talianskom odeve a Vaan Stiphouta. Vyhľadal ju. Rozpovedal jej svoje príhody i to ako pred mnohými rokmi sa s druhmi zmocnil lode bohatého kupca, kde boli i krásni dvaja mladí ľudia.
Hrozili im, že sa navzájom zabijú, ale podarilo sa aj ich zajať. Piráti oboch dali do jaskyne, ale boli porazení, keď napadli loď, a tak kádi i so ženou opustili miesto, muž bol ranený. V Jeruzaleme kúpil dom a zatvoril ju tam, lebo sa odmietla stať jeho ženou, ale po istom čase porodila dvojčatá (chlapčeka a dievčatko). Jedným z nich je Fatima a druhým Ibrahim. Jedna zo žien mollu priľahla hneď po narodení svoje dieťa, a tak poslala po kádiho, ktorý jej ako priateľke obe deti priniesol. Ona sa bála, že sa to muž dozvie, a tak dal svoju zajatkyňu istému egyptskému kupcovi spolu s prepúšťacím listom a prosbou, aby ju poslal domov do vlasti. Dona Varleta celý príbeh veľmi dojal.
Nečakaný obrat v Hadixinom a Reného osude. Hadixa verejne odhalí dervišove podvody, ukáže sa i pravý vinník.
Mufti so sudcami zmenil rozhodnutie, prvá mala zomrieť Hadixa. Dav sa hneval na sudcov. Hadixa odhalí triky, pomocou ktorých derviš dosiahol ich odsúdenie. Hodil do nej jantár, a ten jej zostal v rane, ktorá sa zapálila. Za všetkými úkladmi ich lásky stál podlý lekár, ktorý vystupoval a tváril sa ako Reného priateľ, lenže jeho zaujala Hadixa. Hadixa poslala Reného domov a sľúbila mu, že príde za ním.
René sa navracia do vlasti.
Šťastné stretnutie rodiny. Dobrodružný Hadixin útek za Reném.
René vzal so sebou i ženu, ktorá ho zachránila pred otrávením. Don
Varlet ju spoznal, bola to jeho žena, matka Reného a Fatimy. Všetci boli šťastní. Vtedy vošla dnu i Hadixa. Tu sa dozvedáme i to, že Van
Stiphout je kňaz. René chce ísť na potulky svetom, aby spoznal svoje povolanie, chce, aby s ním šiel i Van Stiphout. Hadixa ho bude verne
čakať.
René sa opäť vydáva na cesty.
René sa zoznamuje so životom v ženskom
kláštore.
Tajomstvo mlčanlivej mníšky.
Šla do kláštora kvôli sklamaniu v láske. Milý jej zomrel vo vojne, to jej napísala macocha,
nebola to pravda.
Traktát kazateľa mníšok o breviári.
Reného návrhy na odstránenie cirkevných neporiadkov.
René na slávnosti
porcinkuly. Debata u gvardiána.
René prichádza na Slovensko.
Sprievodca poučuje Reného o Slovákoch, o ich jazyku, literatúre
a dejinách.
René na hodoch.
Reného, Van Stiphouta a ich sprievodcu pokladajú za kveštárov.
René na svadbe.
René sa zoznamuje
s trampotami farárov.
Príhoda s felčiarom.
René spoznáva zemiansky despotizmus.
Sprievodca oboznamuje Reného so životom
šľachty.
René, Van Stiphout a ich sprievodca nocujú u evanjelického biskupa.
René spoznáva „pohostinstvo“ židovského
krčmára.
Lakomý farár.