Smrť sa volá Engelchen – Ladislav Mňačko

Smrť sa volá Engelchen – Ladislav Mňačko

Charakteristika postáv:

• Voloďa – nenápadný, mladý muž, zaľúbil sa do Elišky, vedel zaobchádzať s ľuďmi, aj s Nemcami
• Marta – židovské dievča, mladá, pekná, mala dlhé ryšavé vlasy, je agentkou Gestapa, počas vojny sa zaľúbila do Voloďu. Trpí stratou ľudskej dôstojnosti.
• Eliška – skúsená. milá, šikovná nemocničná sestra, oddaná svojmu povolaniu
• Nikolaj – veliteľ oddielu, skúsený, ostrieľaný bojovník, prísny Rus, opatrný
• Fred – partizán, vždy v dobrej nálade, frajer a sukničkár
• Engelchen – nemecký dôstojník, symbol nacistov a smrti
• Skorzeny – rýchly, muž činu, arogantný, sebavedomý
• Peter – bezcitný muž, je gangsterským typom, nepozná väčšej potechy na svete ako je zbraň v ruke, nebojí sa. Rýchlo sa rozhoduje, miluje Milku, kvôli nej nechce opustiť Ploštinu
• Olina – spojka medzi Ploštinou a štábom brigády, je to mimoriadne vzdelaná žena
• Pán Kroupa – obľubuje alkohol, je vypočítavý, klame

Dej:

Dej sa odohráva vo vsetínskej nemocnici, kde leží ranený vojak Voloďa, ktorý je rozprávačom celého príbehu. V posledných hodinách vojny bol postrelený do chrbtice. Teraz je ochrnutý na nohy (str. 7). Jeho ošetrujúcim lekárom je doktor Brázda, ktorý mu zo začiatku dával malú nádej na uzdravenie. Celý svoj príbeh o udalostiach, ktoré sa odohrali počas vojny na Ploštine, rozpráva Voloďa mladej ošetrovateľke Eliške.

Ploština je malá dedinka, ktorá sa nachádza vo Valašsku. Počas vojny uchýlila partizánsku skupinu. Na čele oddielu bol veliteľ Nikolaj. Oddiel tvorili väčšinou mladí chlapci. Všetci chceli, čo najskôr vyhnať Nemcov. Partizáni mali tábor na Ploštine, odkiaľ potom robili výpravy.

Zväčša vyvracali elektrické stĺpy, ničili elektrické vedenie. Boli spojkou medzi partizánskymi oddielmi. Zorganizovali aj prepad nemeckých áut, ktoré viezli zásoby zbraní a streliva pre fašistov. Na Ploštine sa Voloďa zoznámil so židovkou Martou. Vznikla medzi nimi láska. Síce sa mali radi, ale bolo medzi nimi niečo temné, vojna. Marta žila v neustálom napätí, viedla dvojaký život.

Na jednej strane bola zaľúbenou ženou, na druhej špiónkou (Matahari). Zo strachu pred smrťou sa poddávala nemeckým dôstojníkom a získavala cenné informácie pre partizánov. Pri jednom prepadnutí Nemcov sama zabila nemec. dôstojníka, ktorý ju predtým zbičoval.

Mnohí si o nej mysleli, že je ženou bez morálky, túžiacou po dobrodružstve, v pravom slova zmysle však bola hrdinkou. Po vojne prišla Marta za Voloďom do nemocnice, aby sa rozlúčila, odchádza do Kanady, lebo tam ju nikto nepozná. Až nakoniec sa Voloďa dozvedá od jej brata, že vzala morfemin a zomrela.

Neskôr prichádza zvláštne jogdkomando. Do partizánskeho oddielu prídu 2 agenti, predstierajúci antifašizmus. Raz Peter (partizán), nadšený pre zbrane, preniesol niekoľko debničiek nábojov a pancierových pästí. Pri skúšaní pancierovej päste nastal výbuch, zranil veliteľa Nikolaja. Prišiel o nohy, tak sa zastrelil. Dvaja agenti využili chaos a utiekli.

Partizáni si museli zvoliť nového veliteľa, stal sa ním Griška. Freda, ktorý zodpovedal za útek agentov, postavia pred partizánsky súd, hrozí mu smrť. Partizáni ho ale odmietnu zastreliť, lebo je to ich priateľ. Griška dáva príkaz na rozdelenie skupiny a na odchod z Ploštiny. Voloďu zadelí do skupiny spolu s Petrom, neteší sa z toho, nemá rád Petrove vlastnosti. Partizáni mali zlú predtuchu, báli sa o ľudí, ktorí žili na Ploštine. Spoliehali sa na to, že keď ich tam Nemci nenájdu, ostatným dajú pokoj. Spolu s nimi odišlo aj dievča z Ploštiny – Jožina.

Dej sa opäť vracia do súčasnosti. Za Voloďom do nemocnice prichádza pá Kroupa, ktorý ho žiada o podpis, potvrdzujúci, že mu počas vojny pomohol. (str. 194) V skutočnosti Voloďovi pomohli partizáni a Kroupa ho dal iba previesť do nemocnice.  Počas napadnutia jednej nemeckej stanice partizáni zajali dvoch nemeckých dezertérov – Wiliho a Martina. Partizáni sa nakoniec rozhodli, že pôjdu s nimi a budú im nosiť guľomety.

Dokonca s nimi začnú bojovať proti Nemcom. Po čase sa oddiel vráti na Ploštinu, nájdu ju vypálenú. Nemci donútili ženy, aby sa dívali ako ich muži hynú v plameňoch. Celú akciu viedol Engelchen. Jediným mužom, ktorý sa z Ploštiny zachránil, bol starý Rožka. Engelchen sa s presilou pustí za partizánskym oddielom.

Partizáni pred ním utekajú, zdá sa, že sú vo veľkom ohrození. Prišli o niekoľko svojich ľudí. Chceli rozpustiť oddiel. No v poslednej chvíli sa im podarilo šťastne vyviaznuť. Medzi obeťami Nemcov je aj Jožina.Voloďa sa po dlhých útrapách v nemocnici nakoniec vyliečil a túži po pomste. Lúči sa so svojou láskou Eliškou a odchádza hľadať Engelchena.

Charakteristika diela:

Autobiografický román, ktorý je komponovaný ako dialóg dvoch postáv, raneného partizána Voloďa a ošetrovateľky Elišky. Je svedectvom o ploštenskej tragédii. Koncom 2. sv. v. bola obec Ploština ako centrum partizánskeho odboja nacistami vypálená a jej obyvatelia boli zabití. Mňačko vtedy na Ploštine bol, popísané udalosti videl a prežil. Život partizánov a miestnych kopaničiarov zobrazuje pravdivo a v jeho všednosti.

Ich boj o život, kde priateľstvo bolo nadovšetko, aj vo vojne sa im hnusilo zabíjanie. Keď sa dalo. situáciu riešili bez zbraní. Autor zobrazil ich starosti, ale aj chvíle radosti a lásky. Mňačko sa pokúsil umeleckou formou vyjadriť, ako krutá a nemilosrdná vojna zjazvila ľudské vnútro. Ústredným motívom sa preto stáva pocit viny. Partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu a po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando. Partizáni sa cítia byť vinní. Popri protagonistovi autor najviac priestoru venuje Marte. Je to postava, ktorú môžeme zaradiť medzi tie, najtragickejšie vo svetovej literatúre.

Smrť sa volá Engelchen sa vyznačuje aj dejovým dynamizmom, živými dialógmi, psychologickou kresbou epizodických postáv na malom priestore, preto má blízko k hemingwayovskému typu vojnového románu. Bojové scény sú sugestívne, presvedčivé, deju nechýbajú napäté zvraty. Jazyk je drsný, ale nezabieha do naturalizmov a nevybočuje z hraníc dobrého umeleckého vkusu.

Hlavná myšlienka:

autor sa tu k vojne stavia výrazne negatívne, pričom v popredí sú vlastnosti Voloďu, práve ten má možnosť posúdiť, koľko hrôzy a utrpenia prináša vojna a na ňu doplácajú prostí ľudia.