Svätopluk - Ján Hollý

Ján HOLLÝ: Svatopluk
Dielo II. Bratislava: Tatran, 1985.
 
PRVÝ SPEV  (592 veršov)
Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
Vojnu; i jak víťaz, seba aj svój od jeho vládi
Osloboďiv národ, ňepodľehlí, stal sa panovňík;
A zmužilích veľké založil králostvo Slovákov.
 
Svätopluk, kráľ Slovákov, v žalári, kam ho dali Nemci preto, lebo u nich upadol do podozrenia, žaluje sa a prosí o vyslobodenie. Boh ho vyslyší. Posiela svojho posla ku Karolmanovi s rozkazom, aby Svätopluka pustil z väzenia. Karolman to sľubuje spraviť.  Najskôr však starších povolá na snem a prednesie im poslaný  príkaz. Rozhodne sa pridať Svätoplukovi Rastislavovu krajinu za istých podmienok. Radbod sa návrhu zastáva. Wilbert odporuje, že by to prispelo k ich záhube (vidí v tom zárodok možnej vzbury - JM). Inak reaguje Britwald, ktorý je za to, aby Svätopluk dostal nielen Rastislavovu krajinu, ale aj Karolmanovu dcéru za manželku. Jeho rada sa zapáči všetkým, aj Karolmanovi. Svätopluk prichádza na snem. Karolman ho oboznámi s rozhodnutím rady. Svätopluk sa mu podvolí a podmienky panovania prijíma. Snem sa potom rozíde.

DRUHÝ SPEV  (546 veršov)
Len čo sa rozniesol chýr o vojne, hneď sa celá krajina začne hýbať a chystá sa na boj. Karolman sa zatiaľ spolu so Svätoplukom a starešinami poberú na miesto, určené ku hrám, ktoré sa poriadajú, aby sa Svätopluk rozptýlil; a každému víťazovi má sa dať ako odmena dubový veniec; v zápase s oštepom všetkých prevýši Britwald; kopiju cez zavesenú obrúčku preženie a odnáša si ju Svenčar; v hádzaní šípov z ruky víťazí Bojmír; v streľbe z luku Vratislav a vo vrhu kameňom Merisáv.
 
TRETÍ SPEV (363 veršov)
Černobog (zlý duch), rozhnevaný na Svätopluka, že dal spáliť jeho modlu, v pekle sa dopočuje o jeho záhube a rozhodne sa vystúpiť na svet; vyjdúc pekelnými bránami, berie sa po moste nočnou tmou; až sa dostane na pomedzie sveta; odtiaľ sa vyberie do krajiny Slovákov; premení sa na Biksu, svojho niekdajšieho kňaza, navádza ľudí, aby mu znovu postavili sochu a jeho si začali uctievať ako boha; pretože ho všade s posmechom odbijú, a to preto, lebo ľud bratia Konštantín a Metod poučili o pravom náboženstve, poponáhľa sa Panónie, že sa pomstí aspoň Metodovi, keďže Konštantín medzitým zomrel; vidí prípravy na vojnu; odloží teda pomstu a odoberie sa ku Karolmanovi; uvidí tam v hľadisku Svätopluka a dozvie sa, že Karolman mu chce vojskom dopomôcť ku kráľovskému prestolu, a to za takých okolností, že Svätopluk zostane pod jeho nadvládou, poberie sa s tou novinou rýchlo k Slavomírovi na Devín.
 
ŠTVRTÝ SPEV (373 veršov)
Černobog v noci prichádza na Devín k Slavomírovi a vezmúc na seba Rastislavovu podobu, ukáže sa mu vo sne; oznamuje mu, že Bábori chcú Svätopluka, keď im sľúbil podriadiť sa aj s vojskom, dosadiť na kráľovský úrad; živo mu tiež vyobrazuje skazu, ktorú vyčíňajú, prechádzajúc krajinou; ako Svätopluka povyšujú na trón; jemu však dajú vypáliť oči a uvrhnú ho do žalára; keď sa Slavomír prebudí, posiela tajne Ľudomíra vyskúmať, čo sa u Báborov odohráva. Černobog, vyjdúc z pekla, zvolá druhov, ktorých spolu s nim pohanskí Slovania uctievali ako bôžikov. Má k nim, zhromaždeným, reč, aby v ľude, len čo budú povolávať do vojny, rozdúchavali hnev a zlosť, aby sa v čo najväčšom počte zúčastnil bitky proti Svätoplukovi; tí sa rozpŕchnu po krajine a čakajú na znamenia, ohlasujúce vojnu.
 
PIATY SPEV (468 veršov)
Po návrate Ľudomíra Slavomír zavolá na snem starešinov a predostrie, čo mu Rastislav zjavil vo sne. Ľudomír to potvrdí a rozpovie čo videl, a vyzvedel u Báborov, že totiž Svätoplukovi, ktorý im prisľúbil podvoliť sa ich moci, dávajú pod ruku vojsko, aby ním mohol zasiahnuť proti Slovákom, keby ho nechceli prijať za kráľa; Slavomír sa pýta, či si chcú vybrať vojnu alebo poddanstvo. Zemižížeň radí bojovať a brániť sa. Vojnu si vyvolia všetci, i sám Slavomír.  Radšej smrť slavnú a hrďinskí zvoľme si úmor;
Dajme sa rozťať a krv do posľednej kapki viľejme,
Kľeslú než slobodú v otrockém járme naríkať!
Poslovia sa rozídu po krajine oznamovať ľudu, aby sa chystal na boj a zišiel sa k Devínu. Černobog a pomocníci jeho chlapov tiež podnecujú ľudí, aby dvíhali zbrane. Tí sa skutočne hneď začnú búriť. Zemižížeň, po ňom Milín, Slavboj, Ľuboslav a ostatní vodcovia so svojimi zástupmi sa ponáhľajú do vojny.

ŠIESTY SPEV (634 veršov)
Nemci sa po skončení hier vrátia do mesta ku slávnym hodom, ktoré im Karolman pripravil. Tu Markwald pri harfe spieva o pôvode národa báborského. Karolman žiada Svätopluka, aby porozprával o pôvode a dejinách svojho ľudu. On vykladá, že pramatkou slávskeho rodu je India. Príčina vysťahovania z tejto bohatej krajiny vzišla z obrovskej povodne pri vyliatí mora, ktoré zatopilo mnohé okolité kráľovstvá, no na druhej strane ešte väčšmi spočívala v strašnom suchu. Ľud, obávajúci sa hladu a moru, zíde sa k najvyššiemu kňazovi a tu, ako sa spoločne k bohu modlia, počujú z oblohy hlas, ktorý im hovorí, že sucho sa neskončí prv, kým sa časť z nich nevysťahuje do Európy, kde sa majú veľmi rozrásť. Boží rozkaz splnia. Na cestu sa vydajú mladší členovia rodu;

pripoja sa k nim z vlastnej vôle početné zástupy; putujú cez perzskú, chaldejskú a asýrsku krajinu a dostanú sa do Arménie; tu ich kráľ láskavo prijíma; poučí ich, ako majú pokračovať v ceste; každému dáva potrebnú výzbroj; nevládnejších zanechajú na mieste a prejdú na Kaukaz. Zrazia sa s Psohlavcami. Preplavia sa cez Don a dôjdu až do Európy. U Boristena sa zo začiatku usadia, keď však divé kmene od Čierneho mora na nich začnú útočiť, opustia tento kraj a dorazia až pod Tatry; a tu pod nimi medzi Tisou a Dunajom si založia sídla. Podľa Sláva, ktorý porazil Čudov, nazývajú sa Slávmi. Značne rozmnožení postupujú ďalej a osádzajú volné priestranstvá. Najprv za Dunajom, potom až k brehom Visly a k venétskej zátoke; ďalej na Volgu, Serbu a inde: od Labe až za Don a od Adriatického mora až po ohromné baltické územie; tam zastali; ako odporcovia dobyvačnosti, návidiaci vojnu, nažívali v mieri.
 
SIEDMY SPEV (357 veršov)
Karolman dáva Svätoplukovi osobitne preňho ukovanú výzbroj. Svätopluk ju veľmi obdivuje, najmä štít, lebo je na ňom prekrásne vyrytý zápas, čo viedol knieža Michal, vodca Bohu verných anjelov, so Satanášom a jeho zástupmi. V prvej a druhej bitke bojujú sami, pričom verní prevyšujú rebelov, no v druhej bitke sám Syn boží, na nádhernom voze sa vezúci, vzbúrencov bleskami poráža a zaháňa do pekla. Svätopluk vezme zbroj a ponáhľa sa za vojskom. Potom si vojsko, zídené na jednom mieste, prezerá. Najprv vidí Rakúšanov s vodcom Agilmundom, potom Bavorov s vodcom Hartungom, Tirolčanov s Dipoltom, Štajerčanov s Humboldtom a Gromislavom, Korutáncov so Svenčarom, Kraincov s Jezutborom, Panóncov s Radbotom, Mutimírom, Koceľom, Salakom, Erkenbertom a Ludolfom, no medzi všetkými, nad celým vojskom vyniká vodca Britwald. Svätopluk vo svojom prejave povzbudzuje vojakov k udatnosti.
 
ÔSMY SPEV (621 veršov)
Černobog vidiac, že Bavori sa už blížia k Devínu, povzbudzuje svojich druhov, aby im prekážku postavili, mračná posťahovali a náramný príval spustili. Tí tak aj urobia. Morava sa rozvodní a okolitú hranicu zaleje. Nemci sa radia, čo majú urobiť: pustiť sa cez vyliatu rieku, či čakať, kým hladina klesne? Svätopluk im radí hneď prejsť. Poslúchnu ho a postavia potrebný počet pltí; plavia sa na druhý breh. Slováci na nich strieľajú, ale oni aj tak postavia plte do radu. Prepukne hrozná bitka a mnohí na oboch stranách padajú, až sa voda na čiernu obráti. Slavomír povzbudzuje svojich. Nemci sa začnú tlačiť dozadu, no keď to zbadá Britwald, ostro ich poháňa do boja. Zatiaľ však Svätopluk, ktorý dosiaľ stál na druhej strane s jazdcami, vezme polovicu svojho vojska, cez les povyše si nadíde a bez toho, že by ho Slováci zbadali, prejde rieku. Potichu sa priblíži k Slovákom a zboku na nich tvrdo udrie; takto vystrašení utiahnu sa na Devín.
 
DEVIATY SPEV (372 veršov)
Svätopluk, zaženúc Slavomírove vojská, káže pripraviť tábor a mnoho rebríkov na dobývanie mesta nachystať. Prednesie vodcom reč, že by chcel k Slovanom poslať vyjednávača, či by ho bez boja, pod podmienkami uloženými Karolmanom, chceli za kráľa prijať. Sám sa na to podujme a ponáhľa sa na Devín. Slavomír privolí, aby ho vpustili dovnútra, a zvolá snem staršinov a popredných vojvodcov. Svätopluk zle prijatý oznamuje im svoju nešťastnú príhodu a podmienky, za ktorých nad nimi panovať má. Aj preto sám na Devín prišiel, aby ich prehovoril a tieto podmienky prijali. Slavomír ho vyháňa von, aby len s bavorským vojskom, ktoré mu dali, proti nim bojoval, že na bojovom poli mu kráľovskú berlu podajú. Milín jeho názor schvaľuje a dosvedčuje, že radšej chcú všetci v boji padnúť, ako by mali takého kráľa prijať. Naproti tomu Všeslav ho prehovára a dodáva, že keby bavorské vojsko opustil a vrátil sa k vlastným bratom Slovákom, že by mu podľa jeho mienky Slavomír najvyššiu vládu prenechal; ostatní otcovia tiež neboli proti. Napokon súhlasia s tým všetci, Milín aj Slavomír, a vyzývajú ho, aby prevzal kráľovskú moc nad nimi a s ich vojskom bojoval proti Bavorom, stal sa nezávislým vládcom. Svätopluk po dlhom váhaní súhlasí. Všetci ho s radosťou za nového kráľa prijímajú. Ihneď po Zvestoňovi odkazuje Britwaldovi: či ustúpi v pokoji domov, či ďalej povedie vojnu a ozbrojenou rukou bude ich chcieť donútiť prijať bavorskú nadvládu. Rozhnevaný Britwald sa Svätoplukovi a všetkým Slovákom vyhráža s celým k udalosti zburcovaným vojskom ženie sa na Devín.
 
DESIATY SPEV (558 veršov)
Zvestoň prichádza naspať a oznamuje, že Britwald si vybral vojnu a vyhráža sa otroctvom. Zrazu sa ozve krik, že Nemci sa hrnú k hradbám. Svätopluk, pretože nebolo času vyviesť vojsko z mesta, rozkáže vybehnúť na násypy a múry a len mesto brániť. Nemci násypy prejdú a pristavujú k múru rebríky, ale prv než vylezú hore, Slovania zvalia na nich obrovské brvno, ktoré rebríky poláme a hroznú skazu prinesie, až začnú ustupovať.  Vtom Agilmundovou rečou povzbudení nové rebríky schytia a zase sa ženú na múr. Keď však Agilmund padne pod Ohrozovými šípmi, stratia bojové srdce a ustúpia. Na druhej strane Gromislav vylezie na múr, za ním sa hrnú vodcovia a sám Britwald. Vytiahnu bavorskú zástavu. Britwald si preseká širokú cestu cez vojsko a dobehne k bráne. Otvorí ju a Nemci sa sypú dovnútra. Keď však Svätopluk zazrie bavorskú zástavu na hradbe, s vodcami sa ta ponáhľa a volá na svojich ľudí. Tí, posmelení jeho rečou, sa do hustých radov postavia. Sám najprv kameňom zrazí bavorskú zástavu a so zbraňou strašne vyčíňa. Porazí Gromislava a mnohých iných vodcov. Aj druhí jeho vodcovia a ostatní junáci tuho bojujúc, nepriateľa z mesta ženú. Britwald, bojujúci na inom mieste a zoslabnutý, keď zbadá, že Nemci sa hrnú nazad a vodcovia na čele so Svätoplukom naňho idú a že v tme už nič nespraví, nazlostený sa vráti naspäť do tábora.
 
JEDENÁSTY SPEV  (554 veršov)
Černobog s druhmi vystúpi na horu Kobylu, ležiacu nad Devínom. Odtiaľ zbadá, že Svätopluk so Slovákmi boj proti Bavorom vedie. Rozbesnený reční svojim druhom, pričom sa Svätoplukovi i Slavomírovi záhubou vyhráža. Cyril, predtým Konštantín, Boha prosí, aby zlých duchov do pekla zahnal. Boh zošle Michala, aby ich vrhol do priepasti. Slováci v chráme ďakujú Bohu za dožičené víťazstvo. Ojda oplakáva syna Miloslaava, Svätopluk vyjde na strážnu vežu a hovorí vodcom, že by bolo dobré dozvedieť sa, čo robia Bavori. Na to sa podujme Zemižížeň s druhom Slavbojom. Svatopluk dáva rozkaz, aby všetky veselosti prestali, vojsko sa na odpočinok pobralo a zavčasu na rannú bitku pripravené bolo. Zemižížeň a Slavboj obídu tábor zo všetkých strán. Nájdu tam svoje kone, ktoré im Nemci zajali v predchádzajúcej vojne. Zemižéžeň prikáže čakať s nimi na brehu Moravy. Sám do tábora vkročí a tu z čiehosi náreku dozvie sa všetko, čo potreboval. Vráti sa k Slavbojovi. Nemci, pasúci kone, sa prebudia. Oni do rieky skočia a druhou stranou sa k prievozu ponáhľajú. Druhovia po nich na plti prídu a zavezú ich naspäť. Náhlia sa ku kráľovi a oznamujú, že Nemci ležia v stanoch a na vodcov rozkaz, na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť naa bojisko.
 
DVANÁSTY SPEV (717 veršov)
Sotva zornička začala vychádzať, keď Svätopluk prikázal dať vojskám znamenie, aby sa do boja chystali a vytiahli na bojisko. Sám sa ozbrojí a pomodlí k Bohu za víťazstvo. Starci, matky a chlapci idú do chrámu a prosia Rodičku božiu. Zástupy prichádzajú k hrobu Dobroslavy. Tu Svätopluk povzbudzuje k udatnosti. Posmelené zástupy kráčajú do boja a spievajú pieseň k Bohu, ako mali vo zvyku pred bitkou. Aj Nemci vyjdú z tábora a zoradení tiahnu proti nim. Začne sa krvavý boj so striedavým šťastím na oboch stranách, až zrazu Britwald zburcuje svojich a sám pobije veľké množstvo protivníkov. Keď počuje o porážke svojich bojovníkov na ľavom krídle, ženie sa ta. Svätopluk tiež dodá odvahy svojim. Slováci tvrdo bojujú, Borislav, keď predtým sám porazil mnoho nepriateľov, pustí na bavorských jazdcov junákov oblečených v medvedej koži. Splašené kone strečkujú, zhadzujú Bavorov dolu a podkovami ich rozdupávajú. Sám Svätopluk, nespokojný len s jedinou vládou nad zástupmi, bavorské vojsko strašne poráža. Vodcov pobije, Radboda len poraní a posiela ku Karolmanovi, aby mu o skaze a záhube vojska doniesol novinu. Prestane zabíjať obyčajných vojakov a hľadá Britwalda, na súboj ho volá. Nebeský otec hovorí Cyrilovi, že Svätopluk dosiahne víťazstvo a založí veľké kráľovstvo Slovákov. Cyril mu za to ďakuje. Keď Britwald začuje, že toľkí jeho vodcovia padli, zazrúc Svätopluka kričí, aby zadržal svoje bojujúce vojsko, a aby len oni dvaja zviedli medzi sebou súboj.

Svätopluk rozkáže svojim zložiť zbrane a urobiť voľné miesto. Dajú sa do bitky a dlho sa hrozne, zo všetkých síl potýkajú, až nakoniec Svätopluk Britwalda zrazí.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4720-svatopluk-jan-holly/