Bedári - Victor Hugo

Victor HUGO: Bedári

2/  Cosette 1823
Jeana Valjeana znovu chytili… ani sa nehájil… odsúdili  na trest smrti… Kráľ vo svojej nevyčerpateľnej dobrotivosti ráčil zmeniť rozsudok na doživotný žalár. …v galejskej trestnici zmenil číslo. Volal sa 9430… s pánom Madeleinom zmizol z Montreuil – sur – Mer blahobyt. Ešte v tom istom roku však Jean utečie z lode, ale predtým zachránil sťažňového strážcu, ktorý visel na povrazovom rebríku. Pri návrate sa zatackal a pred zrakmi  ľudí sa Valjean „utopil“ v mori.

Vianoce  roku 1823 boli v Montfermeili obzvlášť skvelé. Začiatok zimy bol mierny… Aj na Štedrý večer sa v Thènardierovom hostinci stretlo niekoľko chlapov. Cosette bola na svojom zvyčajnom mieste, sedela na prieme kuchynského stola pri kozube. Bola v handrách, dreváky mala obuté naboso a pri  svetle ohňa plietla vlnené pančuchy pre malé Thènardierky.

Thènardierovi práve minulo päťdesiat rokov; pani Thènardierová dosahovala štyridsiatku… veľká, svetlovlasá, červená, tlstá, mäsnatá, plecnatá, ohromná a čulá… V dome robila všetko… Jedinou jej slúžkou bola Cosette; myš v službe u slona… znamenite kliala; chválila sa, že päsťou roztlčie orech…

Thènardier bol malý chlap, chudý, bledý, hranatý, kostnatý… Fígľozof… liberál, klasicista, bonapartista…  potmehúd, maškrtník, zaháľač… loptoš umierneného druhu… Pánom i paňou (v dome) bol muž… Stačilo jediné jedno slovo, zavše len znak,  a mastodont poslúchol… Táto žena bola hrozné stvorenie,  ktoré milovalo len svoje deti a bálo  sa len svojho muža. Bola matka, lebo bola cicavec… On, muž, mal iba jedinú myšlienku: zbohatnúť.

Večer Thènardierka poslala Cosette s vedrom po vodu k prameňu. Pomohol jej muž, ubytoval sa v hostinci. Videl Cosette ako sa hrá, kúpil jej drahú bábiku, ktorú predávali vonku na jarmoku. Ráno dal Thènardierovi za Cosette 1500 frankov. Obliekol Cosette čierne šaty a odišli.

Jean Valjean nikdy nič nemiloval. Dvadsaťpäť rokov bol sám vo svete. Nikdy nebol otcom, milencom, mužom, priateľom. V trestnici bol zlý, chmúrny, čudný, nevedomý, divý… Keď uvidel Cosette, keď si ju vzal, odviezol a keď ju oslobodil, cítil, že sa mu vnútro porúšalo. Všetko,  čo v ňom bolo náruživé a vrúcne, zobudilo sa a uprelo sa na dieťa. Chodil pri posteli, v ktorej spalo, a chvel sa od radosti; zakúšal nutkanie nehy ako matka a nevedel, čo je to… keďže mal päťdesiatpäť rokov a Cosette osem, všetko, čo v jeho živote mohlo byt láskou, rozplývalo sa v akomsi nevýslovnom jase… i Cosette sa stala celkom inou… každé jej citové a myšlienkové hnutie sa menilo na lásku k tomuto  človeku. Jean  Valjean sa jej videl krásny… Jean Valjean sa ju  pribral učiť čítať. On sám sa učil čítať v trestnici s úmyslom konať zlo.

Ale Jeana stále prenasledovala Javertova tvár. Ten ho napokon i našiel, a tak s Cosette odchádzajú z Gorbeauovského šarpanca, ale Javert s mužmi ich prenasleduje. Jean prelezie cez múr do záhrady kláštora Petit - Picpus. Tu našiel Fauventa, ktorý tu pôsobil ako záhradník a Jean ho  sem pred rokmi odporúčal. Fauvert mu pomôže odísť z kláštora – jedna sestra zomrie, ale želá si byt pochovaná v krypte kláštora, a tak sa Jean ocitne v zatvorenej truhle -  aby sa mohol vrátiť ako jeho brat a pomocník i s Cosette.

Takto uplynulo  niekoľko rokov; Cosette vyrastala.
ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4728-bedari-victor-hugo/