Bedári - Victor Hugo
Victor HUGO: Bedári
2/ Cosette 1823
Jeana Valjeana
znovu chytili… ani sa nehájil… odsúdili na trest smrti… Kráľ vo svojej nevyčerpateľnej dobrotivosti ráčil zmeniť rozsudok na
doživotný žalár. …v galejskej trestnici zmenil číslo. Volal sa 9430… s pánom Madeleinom zmizol z Montreuil – sur – Mer blahobyt.
Ešte v tom istom roku však Jean utečie z lode, ale predtým zachránil sťažňového strážcu, ktorý visel na povrazovom rebríku. Pri
návrate sa zatackal a pred zrakmi ľudí sa Valjean „utopil“ v mori.
Vianoce roku 1823 boli v Montfermeili obzvlášť
skvelé. Začiatok zimy bol mierny… Aj na Štedrý večer sa v Thènardierovom hostinci stretlo niekoľko chlapov. Cosette bola na svojom
zvyčajnom mieste, sedela na prieme kuchynského stola pri kozube. Bola v handrách, dreváky mala obuté naboso a pri svetle ohňa plietla
vlnené pančuchy pre malé Thènardierky.
Thènardierovi práve minulo päťdesiat rokov; pani Thènardierová
dosahovala štyridsiatku… veľká, svetlovlasá, červená, tlstá, mäsnatá, plecnatá, ohromná a čulá… V dome robila všetko… Jedinou
jej slúžkou bola Cosette; myš v službe u slona… znamenite kliala; chválila sa, že päsťou roztlčie orech…
Thènardier bol
malý chlap, chudý, bledý, hranatý, kostnatý… Fígľozof… liberál, klasicista, bonapartista… potmehúd, maškrtník, zaháľač…
loptoš umierneného druhu… Pánom i paňou (v dome) bol muž… Stačilo jediné jedno slovo, zavše len znak, a mastodont
poslúchol… Táto žena bola hrozné stvorenie, ktoré milovalo len svoje deti a bálo sa len svojho muža. Bola matka, lebo bola
cicavec… On, muž, mal iba jedinú myšlienku: zbohatnúť.
Večer Thènardierka poslala Cosette s vedrom po vodu k prameňu.
Pomohol jej muž, ubytoval sa v hostinci. Videl Cosette ako sa hrá, kúpil jej drahú bábiku, ktorú predávali vonku na jarmoku. Ráno dal
Thènardierovi za Cosette 1500 frankov. Obliekol Cosette čierne šaty a odišli.
Jean Valjean nikdy nič nemiloval. Dvadsaťpäť
rokov bol sám vo svete. Nikdy nebol otcom, milencom, mužom, priateľom. V trestnici bol zlý, chmúrny, čudný, nevedomý, divý… Keď uvidel
Cosette, keď si ju vzal, odviezol a keď ju oslobodil, cítil, že sa mu vnútro porúšalo. Všetko, čo v ňom bolo náruživé a vrúcne,
zobudilo sa a uprelo sa na dieťa. Chodil pri posteli, v ktorej spalo, a chvel sa od radosti; zakúšal nutkanie nehy ako matka a nevedel, čo je
to… keďže mal päťdesiatpäť rokov a Cosette osem, všetko, čo v jeho živote mohlo byt láskou, rozplývalo sa v akomsi nevýslovnom
jase… i Cosette sa stala celkom inou… každé jej citové a myšlienkové hnutie sa menilo na lásku k tomuto človeku. Jean Valjean sa jej
videl krásny… Jean Valjean sa ju pribral učiť čítať. On sám sa učil čítať v trestnici s úmyslom konať zlo.
Ale
Jeana stále prenasledovala Javertova tvár. Ten ho napokon i našiel, a tak s Cosette odchádzajú z Gorbeauovského šarpanca, ale Javert
s mužmi ich prenasleduje. Jean prelezie cez múr do záhrady kláštora Petit - Picpus. Tu našiel Fauventa, ktorý tu pôsobil ako záhradník
a Jean ho sem pred rokmi odporúčal. Fauvert mu pomôže odísť z kláštora – jedna sestra zomrie, ale želá si byt pochovaná v krypte
kláštora, a tak sa Jean ocitne v zatvorenej truhle - aby sa mohol vrátiť ako jeho brat a pomocník i s Cosette.
Takto
uplynulo niekoľko rokov; Cosette vyrastala.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta