Hlava XXII - Joseph Heller
Joseph Heller:
(1923) je autorom súčasnej americkej literatúry. Stal sa populárnym protivojnovým románom Hlava
XXII. Využíva humor, satiru a iróniu, aby zvýraznil morbídnu absurditu vojny. V takomto duchu napísal aj romány Bombardovali sme New
Haven, Niečo sa stalo a Zisk nad zlato. Po vážnej chorobe r. 1982, ktorá ho na niekoľko rokov pripútala na vozík,
napísal knihu Nebolo mi do smiechu. Svoj osud preniesol čiastočne aj na Yossariana, hrdinu románu Záverečná, ktorý je akýmsi
voľným pokračovaním Hlavy XXII. Životné osudy, lásky, sklamania i hrdinove úvahy o smrti sú príznačné pre súčasné stredné
americké vrstvy.
Hlava XXII
Charakteristika diela:
Je to veľmi
úspešné dielo americkej literatúry s tematikou 2. sv. v. Jedno z mála protivojnových diel, v ktorom autor využil predovšetkým humor,
paradox a absurditu. Dielo prináša nový pohľad na problematiku 2. sv. v. očami amerického vojaka bojujúceho v Európe. Heller odkrýva boj
vojaka proti nadriadeným a ich nezmyselným rozkazom – vojna vo vojne. Hellerov hrdina pociťuje existenciálny strach zo smrti ako základný
pocit. Pud sebazáchovy káže opustiť miesto, kde hrozí smrť, aj keby ostatní nenazvali ich čin hrdinstvom. Trpí strachom zo smrti, má
utkvelé predstavy (hladný Joe vidí všade plazy), myslí si, že niekto usiluje o jeho život (Yossarian sa po najedení bojí, že ho
otrávili).
Najväčším nepriateľom amer. letky sa stane zákon HLAVA XXII, ktorý určuje povinnosti vojaka. Tento predpis sa dá
podľa vôle veliteľa rôzne interpretovať, ale nikdy nie prospech vojakov. Hlavou XXII možno ospravedlniť vyhnanie talian. obyvateľov
z bydliska, neuznanie chorého za nespôsobilého vojenskej služby, kontrolu listových zásielok – všemocná Hlava XXII má v rukách všetky
dni a všetky činnosti vojaka. Jej formulácie sú také logické, strohé a precízne, že im nie je možné porozumieť. Podľa Hlavy XXII vojak,
ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: „Každý, kto sa
chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.“
Plukovník Cathcart, ktorý sa dôsledne riadi Hlavou XXII, neustále
zvyšuje pôvodný počet náletov (30) až na 80, len aby sa preslávil, hoci letci a ostatní členovia leteckej eskadry nemôžu zvládnuť
psychicky ani fyzicky vzrastajúce napätie. Zo života americkej armády si autor vyberá tie menej lichotivé stránky, napr. administratívne
omyly a neschopnosť veliteľstva priznať si ich a zmeniť. Ďalšia kompromitujúca stránka armády bola zastúpená obchodníkom
s armádnymi zásobami vo veľkom – neúspešným letcom, ale samozvaným vynikajúcim kuchárom a proviantným dôstojníkom Milom. Milo
dokázal bez veľkých zastieracích manévrov (a za pomoci veliteľov) vybudovať prosperujúci obchod so všetkými štátmi v Európe, dokonca
obchodoval aj s Nemcami – autor na niekoľkých stranách rozohráva absurdný kolos čierneho trhu, z ktorého majú profit aj dôstojníci.
Hlava XXII je skutočne výnimočným protivojnovým románom všetkých čias. Tento názov vošiel do hovorovej reči a dnes sa
používa ako synonymum – zákerný krik. Výnimočným bol tým, že vojnu nezobrazuje ako vojnu dvoch nepriateľských armád, ale vo chvíli keď
sa boj stáva hotovou samovraždou, Yossarian sa stáva aktívnym antihrdinom, antimilitaristom - najprv s jednou myšlienkou zachrániť si svoj
život zaa každú cenu a proti všetkým, jeho úsilie napokon postupne prerastá do vzbury proti inštitúciám symbolizovaným základnou Hlavou
XXII, ktorá povyšuje absurdnosť nad zákon, normu a degraduje zdravý rozum na šialenstvo. Hellerov hrdina nemá ideály ako Hemingwayov, naopak
stráca ich vo chvíli, keď zisťuje absurdné zákony vojnového šialenstva. Boj vojaka proti nezmyselnosti, nadriadenosti voči vlastným, celá
desivosť je práve v absurdnosti, čiernom humore. Autor sa pozerá na všetky absurdnosti, ktoré sú o vojne. Pokračovaním je román
Záverečná.
Útvar: román s vojnovou tematikou
Kompozícia: 42
kapitol, pomenovaných menom postavy románu. Kapitoly sú portrétmi jednotlivých postáv a zároveň sledujú hlavnú dejovú líniu, ktorá
súvisí s hlavnou postavou románu Yossarianom. Po ňom je pomenovaná celkom posledná kapitola, aj keď je v deji prítomný od prvých riadkov.
Kompozične najzvláštnejšou je kapitola Večné mesto, kde sa autor najzreteľnejšie predstavuje ako príslušník absurdnej literatúry
hlavne svojimi opismi a sériou úvahových otázok, v ktorých upozorňuje na absurditu vtedajšieho života a sveta.
– Dej sa odohráva
na vymyslenej leteckej základni v Taliansku na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nikdy nemohla byť. Prináša však aj svedectvo
o ničivej sile vojny v Ríme.
Dej:
S Yossarianom sa stretávame v nemocnici. Keď sa rozhodol, že zvyšok
vojny prežije v nemocnici, napísal každému koho poznal, že je v nemocnici, no nikomu neprezradil príčinu. Jedného dňa dostal lepší
nápad. Všetkým známym napísal, že odchádza na veľmi nebezpečnú akciu a odvtedy už nikomu nepísal. Napokon bol prepustený z nemocnice,
jediné čo ho na návrate tešilo, bola Milova strava. Striasol sa od blaha, keď si predstavil vôňu korenenej baraniny. Náladu mu celkom pokazí
novinka, že plukovník chce 50 náletov. Yossarian ich mal len „44“. Nielen on mal pocit, že sa zblázni zo stupňujúceho tlaku na psychiku
počas náletov. Orr bol tiež čudný s oživovaním svojho zvyku z detstva, keď si do úst vkladal plánky, a tak si vylepšoval výzor. Hladný
Joe všade vidí prízraky a najlepší bombometčík Havermeyer si veľmi tiež zvláštne kráti čas medzi náletmi (s. 39). Yossarian si chce
vynútiť od dr. Daneeku preradenie, pretože je blázon, ale aj na to pamätá Hlava XXII. (s. 57)
Celý tábor žil v očakávaní
nariadenného náletu na Bolognu. Seržant Knight vydával príkazy na odlet a zároveň z rôznych príčin nálet odkladal. Raz v noci sa
Yossarian prikradol k mape a posunul čiaru bombardovania za Bolognu. Ráno zobudili plukovníka Cathcarta so správou, že Bolognu už obsadili
Američania. Uľavilo sa mu a neskúmal kto a kedy obsadil mesto.
Všetci vojaci majú rešpekt pred prísnym majorom de Coverley, okrem Mila,
ktorý si dokáže „získať“ každého (s. 161). Nie všetky lety prebiehali bez problémov. Na jednom z nich sa dostali do zásahu
protilietadlových granátov a lietadlo začalo v jednej časti horieť. Aarfy – navigátor – z pekelného hluku prestane počuť. Všetci
napäto čakali, či sa na zem vráti aj Orr. Jeho lietadlo sa objavilo ako posledné, nevysunul sa mu podvozok a pristál na bruchu.
Yossarian
má pocit, že viac napätia neunesie – zbalí sa a odíde na mimoriadnu dovolenku do Ríma, kde sa spozná so zvláštnym talianskym dievčaťom
Lucianou. Yossarian sa do nej zamiluje a chce si ju vziať. Horšie pochodil s tal. dievčatami Mately. Zaľúbil sa do pobehlice, ktorá mu
účtovala 20 dolárov za každú hodinu. Utratil na ňu všetky peniaze. Keď bol bez peňazí, nedovolila mu ani sprevádzať ju po ulici. Kapitán
Black si ju náročky kupoval, aby mohol trápiť Matelyho rozprávaním, k čomu všetkému ju za peniaze donútil. Mately trpel. Jediný Mately bez
reptania prijíma zvyšujúce sa počty náletov – jeho záujmom bolo, čo najdlhšie zostať na vojne. Dievča ho ľúbi, aj keď to nedáva
najavo.
Yossarian sa snaží uliať sa pred náletmi v nemocnici. Jeden Angličan mu poradí, aby sa sťažoval na bolesti pečene,
pretože o tomto orgáne vedia lekári len veľmi málo. Musí zahrať syna rodičom, ktorým ich skutočný syn zomrel. Otec mu dáva ponaučenia
pred poslednou cestou. (s. 218) Do útvaru prichádza generál Dreedle, aby dôstojníkom odovzdal vyznamenania. Vždy chodí so svojím zaťom
a krásnou bucľatou ošetrovateľkou, ktorej výzor nedá vojakom spávať. Dreedle si to uvedomuje a vlastného zaťa trápi ustavičným
pohľadom na túto krásku. Yossarian si prichádza po vyznamenanie Leteckého záslužného kríža úplne nahý. (s. 254) Opäť je v nemocnici,
kde je šťastnejší ako v útvare. Dokonca aj sestra Duckettová mu je bližšia a začnú sa stretávať. Jedného dňa sú na pláži.
Yossarianov pilot McWatt mal zvyk strašiť svojich spolubojovníkov nízkym nalietavaním (s. 393) Z lietadla vyskočili tí, ktorých McWatt
zaškoľoval, ale letcov padák sa neobjavil. Plukovníkom Caathcartom smrť Kida Sampsona a McWatta natoľko otriasla, že zvýšil počet náletov
na 65. Keď sa plukovník dozvedel, že McWattovom lietadle prišiel o život aj dr. Danneka, zvýšil počet náletov na 70. Velitelia považujú
Dr. za mŕtveho, lebo bol nahlásený lietadle, ktoré rozbil McWatt. Napriek tomu, že ho vidia na vlastné oči, tvrdia mu, že je mŕtvy.
Z doktorovej „smrti“ má osoh jeho žena – dostane od štátu rentu za mŕtveho manžela. ďalším mŕtvym je Mately, zomrel bitke, kde mala
letka až 12 obetí.
Yossarian odíde do Ríma bez dovolenky, odvezie sa tam s Milom. V Ríme objaví aj Aarfyhoo. Znásilnil dievča,
ktoré im posluhovalo. Vyhodil ju von z okna. Do budovy príde vojenská hliadka, ale paradoxne nezatýka Aarfyho, ani sa nezaujíma o telo mŕtveho
dievčaťa, ale zatknú Yossariana, ktorý je Ríme bez priepustky. Velitelia prestávajú mať s Yossarianom trpezlivosť. Obávajú sa, že ho
budú musieť poslať domov. Majú však jednu podmienku (s. 492) Vyvrcholením Yossarianoho utrpenia je zranenie Snowdena, ktorému črepina poranila
nohu až do kosti. Yossarian ho ošetroval, a keď ním pohol, šatstvo povolilo a Snowdenove vnútornosti vypadli na zem. Pod pazuchou mal ďalšiu
ranu, ktorou bolo vidno všetky vnútorné orgány.
Yossarian neprijme slobodu z rúk svojich veliteľov, a rozhodne sa dezertovať do
Švédska. Major Danly mu dáva poučenie a šancu ujsť (s. 522)
Hlavná postava:
Yossarian – 28-ročný
vojak amer. armády, slúžiaci v letke na ostrove Pianosa v Taliansku. Nikdy sa necítil byť obrým vojakom, tobôž nie hrdinom. Vojnu považoval
za hnusnú a bol by sa bez zaobišiel. Má silný pud sebazáchovy a netúži položiť svoj život za nikoho, teda ani za vlasť. Pokoruje ho, že
o sebe počas vojny nerozhoduje, a že je iba v rukách náhody.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta