Hrdina našej doby - Lermontov

Michail Jurjevic Lermontov: Hrdina našej doby
 
Zaradenie diela: román - ruský romantizmus
 
Obsah:
Prvá časť je rozprávanie staršieho vojaka - Maxima Maximyča - o jeho pobyte v pevnosti a o jeho súžití s veľmi zvláštnym človekom, ktorý sa volal Pečorin. Pečorin za cenu veľkého nebezpečenstva – stavil sa, že ukradne najlepšieho koňa v okolí, ktorý patril veliteľovi zbojníkov – získal dcéru miestneho šľachtica, ktorá sa volala Bela. Bela bola veľmi pekná a vo všetkých ohľadoch vynikajúca žena. Po dlhej dobe sa mu podarilo získať jej srdce. Potom ho prestala zaujímať a začal sa znovu venovať viac lovu. Bela veľmi chradla a vychádzala za valy pevnosti, čo bolo z hľadiska bezpečnosti zakázané, lebo ju chcel získať veliteľ zbojníkov. Čo sa nestalo a čo ani čert nechcel a nikto nečakal, zbojník uniesol Belu. Pečorin s Maximyčom ho začali prenasledovať. Zbojník mal pomalšieho koňa, preto radšej podrezal Belu a sám utiekol. Bela potom ešte 2 dni zomierala. Pečorin bol u toho tiež chorľavý a za pár mesiacov odišiel z pevnosti niekam inam.

Druhý diel prvej časti rozpráva o stretnutí Maximyča s Pečorinom. Maximyč bol z toho šťastný. Pečorin sa stal boháčom a prijal ho chladne. Maximyč bol sklamaný a predal „autorovi“ Pečorinove denníky, ktoré predstavujú zbytok knihy. Ide o tri príbehy. Prvý sa volá Taman. Príbeh je to podivný o ľútosti na zničením pokojne žijúcej skupinky. Ľútosť na osudom dievčaťa a slepej siroty. Druhý príbeh je vskutku skvostom tejto knihy. Volá sa Kontesa Mary. Odohráva sa v kúpeľoch a hovorí o nepriateľstve Pečorina a Grusnického, o ľuďoch okolo, o láske ku kontese, o intrigách a duševnej vyspelosti, skazenosti, prefíkanosti a vypočítavosti Pečorina. V súboji zabije Grusnického a odmietne možnosť pokojného života s peknou kontesou. Dáva prednosť slobode. Posledný príbeh podáva dôkaz o predurčení osudu. Nazýva sa Fatalista. Príbehy sú radené v opačnom chronologickom poradí. Kniha je bohato ilustrovaná od F.D. Konštantína.

Od tých dôb, čo básnici píšu a ženy čítajú (nech im je za to čo najvrúcnejšie ďakované), bolo o nich už toľkokrát povedané, že sú anjeli, že v prostote mysle uverili tejto poklone ako skutočnosti a zabudli, že Nero bol básnikmi za peniaze velebený ako poloboh.

Malá ukážka Pečorinovho myslenia.
... Strávi bezsennú noc a bude plakať. To pomyslenie mu posobí nesmiernu rozkoš. Sú chvíle, keď chápem upíra. A to mám povesť správneho muža a snažím sa, aby som si túto povesť zaslúžil.