Literárny druh: epika
Literárny žáner: hrdinská lyricko-epická báseň
Idea: Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve
Literárne obdobie: Romantizmus v slovenskej literatúre
Téma: statočný boj slovanských junákov za slobodu svojho kraja proti omnoho početnejšiemu rímskemu vojsku ( boj za práva národa)
Miesto deja: hranice vlasti okolo Dunaja
Forma : používa združený rým ( aabb ) – sylabický prozodický systém 13-slabičný verš
Konflikt: Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi
- personifikácia : krv zovrela, mestá ľahli
- metafora : svieti
pevný hrad, veľkým citom srdcia im zahrali
- symboly : orol, vatra = sloboda, orli = slovenskí
bojovníci
- epiteton : vysoké hory, šíra voda, valný Dunaj
- epizeuxa : Mor
ho!
- synekdocha : kto kradmou rukou siahne ....
Autor: bol slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz, mladší brat Jána Chalupku. Významné diela: Spevy, Junák, Turín Poničan, Branko.
Hlavné postavy: rímsky cár
slovanská družina – kolektívny
hrdina
Slováci : mierumilovní, pohostinní, rovnosť medzi
ľuďmi a sloboda
Rimania : krutí, panovační, chcú zvíťaziť za každú cenu
Dej: K cisárovi prichádzajú slovenskí poslovia, ktorých autor opisuje ako junákov vysokých a zdatných. Praktiky ako napríklad: hlboké úklony, alebo klaňanie sa cisárovi sú im neznáme. Prinášajú mierové posolstvo od rady starších, ale zároveň cisára varujú. V ich krajine je hriechom keď, sa niekto nadraďuje nad ostatných, keď im chce vládnuť. V ich krajine sa všetci starajú len o svoje problémy. Ich zvykom síce nie je napádať cudzie vlasti (mierumilovnosť), ale nemajú inú možnosť ak chcú prežiť.
Ich nepriatelia si často podrobili ich krajinu a nazdávali sa, že z ich práce budú žiť naveky. Junáci prinášajú cisárovi na privítanie a na znak priateľstva chlieb a soľ. On však ich dary odmieta a odmieta aj ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Pyšným hlasom im povie, že rovnako ich vlasť ako aj všetky krajiny, ktoré povstali v boji proti Rímu, budú dobité, ľud zotročený a mladí junáci odvedení. Posli sa však jeho slov nezľaknú. Práve naopak, hľadia mu rovno do očí, bez strachu.
Vytasia meče a akoby jedným hlasom zvolajú „Mor ho!“. Cisár sa zo strachu vrhá medzi svoju družinu. Na povel sa každý vojak chytá zbrane a zrazu je celá slovenská družina obkľúčená rímskymi vojakmi. No posli nepriateľov nepočítajú a statočne bojujú. Sú si vedomí toho, že ich nepremôžu, ale ak už majú padnúť, tak nech padnú ako víťazi.
Junáci bojujú ako kedysi ich dedovia, čo bránili vlasť pred nájazdmi a ktorých mená sa stali nesmrteľnými v ľudových piesniach. Posli zomierajú ranení ale bez vydania hlásku, nikdy sa už nevrátia, padli v boji za národ. Stávaju sa morálnymi víťazmi. Po skončení boja stojí cisár na bojisku, ale nemá dôvod radovať sa. Vidí mŕtvych Slovanov, ale takisto aj hromady svojich vojakov ležiacich tam bez života.