Literárny druh : epické
dielo
Literárny žáner : balada
Idea : ochota obetovať sa pre druhého. Hlavný hrdina
v celej balade pred nami odkrýva svoju zmätenú dušu, ktorá je natoľko utrápená žiaľom a hľadaním, že nepriamo donúti Janka k činu,
ktorým zomiera. Autor, ktorý je v našom prípade samotný hrdina, nám takto predstavuje svoju veľkú túžbu po vlastnej identite, po práve
človeka na vlastnú osobnosť.
Téma: tragický osud Janka, ktorý chcel zachrániť Zakliatu pannu
Miesto a čas deja : kraj pri Váhu
Literárne obdobie : preromantizmus a romantizmus
Kompozícia: 13 slabičný verš ( rým – aa bb cc ) Dielo sa začína lyrickými časťami. Využíva 1. os. sg., čo čitateľovi jasne poskytuje dôkaz, že balada je fikciou autora.
- prirovnania –
„... pole ak jedna čierna šatka...“; „ ... Žijú ak dve halúzky v háji obidvoji.“
- personifikácie
- „ ... rozišli sa mraky ....“
- stupňovanie - „ ... Jedenásť bilo, trištvrte sú preč, dvanásť
pomaly odbilo...“
- metafory – „ ... rosa života ...“ ; „spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie, v tak
biednom stave moja duša letí ...“
- epitetá – tichá dolinka, radostné kraje, večný pokoj ...
- symboly- Tatry, Dunaj...
Janko –
hlavný hrdina balady sa až priveľmi podobá na samotného autora, preto tu možno hovoriť o subjektivizácii, ktorá medzi týmito dvoma postavami
– reálnou a literárnou - prebieha. Divný Janko zodpovedá kritériám romantického hrdinu – odlišuje sa od iných samotou, ktorú
podstupujeme bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. Nemá kamarátov, je nevrlý. Ani do kostola nechodí, iba sa túla po rodnej zemi. nikoho si
neváži, ľudia ho nemajú radi, je mu všetko jedno...
Dej: Janko hovorí o nepokoji, ktorý ho sužuje. Spomína si na svoj kraj, na pastierika, ovečky, na bystrých chlapcov, na mamičky, ktoré večer rozprávajú svojím deťom rozprávky a hádanky. Autor začína rozprávať o domčeku pri Váhu, v ktorom žije jeden manželský pár.
Majú jedného syna Janka, ktorého nadovšetko ľúbia a dali by mu všetko, čo mu na očiach vidia. No Janko je zvláštny – vždy je smutný, hrdý, samotársky, nikoho si neváži. V ľudoch nehľadá lásku. Je Vstúpenie – nedeľa, čas ísť do kostola. Každý sa ponáhľa, len Janko sedí pri Váhu a nie je ani len sviatočne oblečený. Keď sa zotmie, príde domov na večeru, nikoho nepozdraví a ani nepoďakuje. Potom si zoberie klobúk a bez jediného slova odíde. Príde k priekope, tú preskočí a túla sa ďalej. Príroda sa búri v očakávaní niečoho nedobrého.
Druhá časť sa začína poverov, v ktorej sa hovorí, že na Vstúpenie sa vo Váhu zjavuje zakliata panna. Vyslobodiť ju môže
len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí doprostred Váhu. Podľa povery mu potom odkliata panna vyplatí všetko zo stiebra a
zlata. Zakliata panna vraj už zahrdúsila vartáša.Blíži sa polnoc a Váh sa búri. Vo Váhu sa zjaví panna, mesiac ju osvieti a Janík je
rozhodnutý zachrániť ju. Pomodlí sa a skočí do Váhu.V tretej časti autor opisuje pastierika, ktorý ide do dediny so zlou správou o
Janíkovej smrti. Janko zahynul preto, lebo si zabudol prevrátiť muď.