Zóny pre každého študenta

Otec Goriot – Honoré de Balzac

Otec Goriot – Honoré de Balzac

Literárny druh: epika

Literárny žáner: román

Idea: ľudská bezcitnosť a až prehnaná láska otca, poukazuje aj na to, ako môžu peniaze meniť ľudí.
Literárne obdobie: realizmus vo Francúzskej literatúre

Téma: láska otca k svojim dcéram, ľudské trápenie a rozdiely medzi spoločenskými vrstvami.

Kompozícia: jeden celok

Miesto a čas deja: dej sa odohráva v Paríži, v penzióne pani Vauquerovej, 2. polovica 19. storočia.
Konflikt: konflikt sa odohráva v Rastignacovej duši. Konflikt medzi morálkou, spravodlivosťou a túžbou po peniazoch a postavení.

Hlavné postavy: otec Goriot, Anastasia de Restaud, jej manžel (gróf, šľachtic), Delphina Naucigen, jej manžel (bankár nemeckého pôvodu), Eugene de Rastignac, pani de Beauséant, Vautrin, Victoria Tailleferová.

Charakteristika hlavných postáv:

Otec Goriot

- obchodník s cestovinami, na začiatku románu vážený bohatý človek; po 7 rokoch manželstva mu zomrela žena, ostali mu 2 dcéry, na ktoré orientoval všetku lásku, vychoval ich nerozumne, snažil sa im dať všetko, na čo si zmysleli, rozmaznával ich; keď sa vydajú, nevedia sa vzdať svojich vysokých nárokov

- ako 69 ročný prichádza do penziónu ako bohatý človek, prestáva však obchodovať, lebo zaťom prekáža, že sa zamestnáva obchodom, dcéry ho navštevujú v penzióne a on finančne podporuje ich márnivosť, milencov, zachraňuje ich pred škandálmi

- peniaze sa rýchlo minu a Goriot postupne končí na najvyššom poschodí, kde bývali najchudobnejší nájomníci, keď už nemal peniaze dcéry ho prestali navštevovať a prestal byť u dcér verejne príjmaný; Goriot neobviňuje dcéry, ale zaťov, že mu skazili dcéry 

- priateľom Goriota v penzióne sa stáva Eugen, Goriotovi neprekáža, že chodí s Delphinou, dopraje dcére šťastie a potešenie s milencom; Goriot nakoniec ochorie, dcéry ho neprídu navštíviť, nemá peniaze na lieky a posledné chvíle trávi s Rastignacom 

- umiera osamotený, pohreb zariadi Eugen s priateľmi, dcéry na pohreb neprídu, pošlú iba koče s erbami

Anastasia

- vydala sa za šľachtica, je pekná, elegantná, žije v spoločnosti, kde je všetko predpísané, podriaďuje sa jej, má milencov; dá do zálohy svokrine diamanty a manžel ju chce donútiť k tomu, aby mohol spravovať jej majetok; nepríde na pohreb otca, lebo musí na plese ukázať svokrine šperky

Delphina

- je krajšia, ale menej elegantná ako Anastásia, závidí jej postavenie a styky, vzťahy medzi sestrami sú napäté; túži sa dostať do salónov šľachty, chodí s Eugenom, ktorý ju očarí láskou a dbrotou; nepríde na pohreb otca, lebo dostane pozvanie do salónu pani de Beauséant 

- obe sestry majú otca radi, kým má peniaze, nie sú však ochotné postarať sa o neho, keď schudobnie a je chodí, prispôsobujú sa spoločenskej vrstve, v krotej žijú, ich záujmi sú nadradené nad otcovými potrebami

Eugene de Rastignac

- pekný mladý muž z chudobnej šlachtickej rodiny, má dobrú výchovu, no nemá peniaze, chce sa dostať do vyššej spoločenskej vrtvy a začne na to využívať vplyv žien; túži po poctách, obdive, hoci ho sesternica poúča, že nemá ukazovať ozajstnú lásku, je v citoch úprimný, ľúbi Delphinu a má rád aj Goriota, pomáha mu, stará sa o neho, no na druhej strane prijíma dary od Delphiny az Goriotove peniaze; v penzióne sa zoznamuje aj s Vutrinom, ktorý ho poúča o spoločnosti a ponúka mu možnosť zbohatnúť a dostať s ado vyššej vrstvy, ale za cenu zločinu; Eugen odmieta takúto cestu a v závere románu sa rozhodne dobyť Paríž cestou zaliečania a vtierania sa ženám

Vautrin

- vlastným menom Jacques Collin – zvaný Oklamsrmť; bývalý trestanec odsúdený na 10 rokov, ukrýva sa v penzióne pod cudzím menom; zabíja bohatých, aby sa obohatil, stelesňuje spoločenské zlo, láka Eugena na chodníky zločinu, odhaľuje pred ním pravú tvár spoločnosti; zinscenuje súboj s bratom slečny Victorin, je usvedčený a zatknutý  v penzióne

Otec Goriot  – obsah diela

Dej: Dej románu sa začína v chudobnom Vauquerovskom penzióne opisom domu a jeho obyvateľov. Autor postupne oboznamuje s postavami, najmä s otcom Goriotom. Taktiež sa tu začína odvíjať život mladého študenta de Rastignaca, ktorý sa prostredníctvom svojej sesternice dostal do vysokej spoločnosti a spoznal sa s pani de Restaud.

Keď ju raz po plese išiel navštíviť, zastihol ju v prítomnosti milenca de Trailles. Pri jeho neodbytnosti sa mu podarilo stretnúť sa s grófkou, no keď sa pred ňou zmienil o svojom spolubývajúcom - pánovi Goriotovi, nevediac, že je to jej otec, grófka ostala šokovaná a Eugène bol po trápnej chvíli prinútený odísť.

Tým si za sebou zatvoril dvere do domu Restaudovcov. Navštívil svoju sesternicu a dozvedel sa, že de Restaud je jednou z dvoch dcér Jeana Goriota. Pani de Beauséant mu tiež dala rady, ktoré mu mali pomôcť dostať sa na vrchol smotánky. Slová „.. naučte sa nedôverovať svetu“ poukazujú na realistické chápanie vtedajšej spoločnosti a zákonov na prežitie v nej.  Rastignac sa pri týchto slovách rozhodol riadiť sa radami pani de Beauséant a to zmenilo celý jeho dovtedajší život. Po tejto schôdzke sa mladý ambiciózny študent rozhodol za každú cenu spoznať Delphine.

Medzitým sa odohral jedno doobedie rozhovor medzi Vautrinom a Eugènom, v ktorom mu bývalý trestanec svojim dlhým monológom vyrazil dych. Najprv mu protikladom porovnal svet, ktorý by ho čakal pri cnostnom živote, ktorý považoval za nerozumný, teda zabudnutie zo strany ostatných, chudobu a nepotrebnú manželku v kontraste s úspešnou kariérou a bohatstvom, ktoré má postupne nadobudnúť korupciou, zradami a vypočítavosťou či už v profesionálnom alebo milostnom živote. Na záver mu dal šokujúci návrh. On sám sa postará o smrť Victorinho brata Frédérica v naschvál vyprovokovanom súboji.

Victorine sa tak zapáči otcovi ako jediná dedička a získa jeho obrovský majetok. Rastignac sa s ňou môže oženiť, no musí desatinu zo svojho nadobudnutého majetku dať Vautrinovi. Hoci tento návrh Eugène hneď odmietne, ostane mu nepokojné svedomie a časom sa začne nad takýmto riešením zamýšľať čoraz častejšie, až nakoniec privolí. One dlho sa študentovi podarí v divadle, kde sprevádzal svoju sesternicu, stretnúť sa s Delphine. Zaľúbi sa do nej na prvý pohľad. Delphine je tento mladík taktiež veľmi sympatický.

Postupne sa ich vzťah prehlbuje a stávajú sa z nich dôverný priatelia. Takto sa prehlbuje i priateľstvo medzi Goriotom a Rastignacom, ktorý začína spoznávať jeho neuveriteľnú lásku a túžbu po dcérach tohto ubiedeného a odvrhnutého otca, ktorý sa s dcérami stretáva iba tajne, bez vedomia ich manželov.

Vzťah Eugèna a Delphine sa prehĺbi do takej miery, že Delphine sa mu zverí s tým, že manžel ju vydiera a psychicky týra, lebo si myslí, že jeho manželka priveľa míňa. Eugène pre ňu v kasíne vyhrá peniaze, ktoré je dlžná pánovi de Marsay, ktorý ju vydiera. Eugène, tento kedysi chudobný nevýznamný študent práva sa postupne stáva vítaným členom najvyššej parížskej spoločnosti a začína viesť hýrivý život na dlhy, ktoré spláca peniazmi, čo vyhrá v kasíne.

Popri týchto príbehoch sa tu odvíja ešte jedna dejová línia, ktorej hlavnými postavami je starší pár – pán Poiret a slečna Michonneauová, ktorí na tajných schôdzkach s vyšším policajných úradníkom - pánom Gondureauom pripravujú zatknutie Vautrina, údajného trestanca z galejí. No pretože Gondureau si chce byť neomylnosťou tohto zadržania istý, poprosí pár o pomoc. 

Majú podľa vypracovaného plánu zistiť, či má Vautrin, či vlastným menom Jacques Collin, na ramene vypálené iniciály označujúce trestanca z galejí.Od tohto momentu sa začína spád deja veľmi rýchlo. Sluha donesie správu o smrteľnom zranení pána de Taillefera zo súboja. Pani Couturová so slečnou Victorine hneď odídu za ním.

Ešte v to ráno sa Michonneauovej a Poiretovi podarí zistiť, že Vautrin je skutočne zločinec a polícia ho okamžite zatkne. Keď ho zatýkali, začal kričať v prítomnosti všetkých obyvateľov Vauquerovského domu na starú slečnu ako na udavačku a pri tom dal ostatným na vedomie, že to je bývalá kurtizána a kupliarka. Po tejto nemilej scéne, teda keď Collina odviedli, spoluobyvatelia penziónu donútili pani Vauquerovú vyhnať z penziónu Michonnetku. S ňou odišiel i starec Poiret. Náhle prišiel odkaz od Victorine, že ostáva bývať u svojho otca spolu s pani Couturovou.

A keď pani Vauquerovej Rastignac s Goriotom oznámi, že sa sťahujú do druhého bytu, ktorý pre svojho milovaného a svojho otca zariadila sama Delphine, aby sa s nimi mohla častejšie stretávať, vdova si uvedomila, že v jeden deň prišla o siedmych stálych obyvateľov, úplne ju to položilo. V poslednej dejovej fáze románu prichádza k Goriotovi do penziónu Delphine posťažovať sa na svoje finančné problémy.

Otec je z toho nešťastný a bol by schopný i zomrieť, keby jej tým pomohol. Náhle sem prichádza i Anastasie, ktorá predala manželove diamanty na zaplatenie dlžôb de Traillesa. Manžel to zistil a vyhrážal sa jej, že ju zruinuje, ak sa mu nepodriadi a nebude ho poslúchať. Vzápätí dochádza k ostrej potýčke a hádke medzi sestrami. Krik dcér a ich hádka zlomila úbohého otca natoľko, že ich plačúc a kľačiac prosil, nech prestanú a zmieria sa.

Na druhý deň poobede starého Goriota porazilo. Napriek snahám Rastignaca, ktorý sa snažil priviesť Delphine k zúfalo prosiacemu Goriotovi bol neúspešný, lebo tá ho nechcela počúvať, náhlivo sa pripravujúc na ples k vikomtese de Beauséant, ktorý ju mal voviesť do spoločnosti na predmestí Saint-Germain. Po plese Eugène zistil, že Goriot po pár hodinách zomrie a ide ho navštíviť.

Pri tejto návšteve si študent vypočuje pri posteli umierajúceho monológ starca v agónii. Jeho reč, ktorej myšlienka je úplne odlišná od rečí starca počas celého života, je hlavnou a nosnou myšlienkou diela. Goriot si prvýkrát v živote uvedomuje, aký bol neuveriteľne slepý, keď sa rozdal dcéram do posledného franku svojho majetku, keď im obetoval všetko, čo mu bolo na svete milé a ony sa teraz zabávajú a nestoja pri ňom ani na sklonku jeho biedneho života.

V noci starý Goriot umiera túžiac po svojich dcérach. No Delphine má vraj zápal pľúc a spí.  Anastasie ujde v noci od manžela, no prichádza už po otcovej smrti. Keď Goriot posledný raz vydýchne, stojí pri ňom jedine študent, ktorého mal rád, ako vlastného syna. Keďže sa Goriotovi zaťovia neunúvali prispieť ani na pohreb svojho svokra, Rastignac a jeho priateľ Bianchon obstarali na svoje trovy najlacnejšiu truhlu a sami ho pochovali na parížskom cintoríne Père-Lachaise. Posledný okamih tvorí obraz osamelého študenta kľačiaceho večer pri hrobe Goriota a jeho záverečná veta, ktorou vypovedal boj parížskej spoločnosti: „A teraz uvidíme, kto z koho.“

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4813-otec-goriot-honore-de-balzac/