Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: zbierka básní
Literárne obdobie: Slovenská literárna moderna
- motív ženy je vznešený
- lyrický subjekt zotrváva v dramatickej
polohe, v ktorej vníma všednú skutočnosť
- chce porozumieť prítomnosti, preto vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou
situáciou človeka
- na motívy básní vplýva vedomie básnika spoločenskej a osobnej krízy
- použil tu folklórny piesňový
postup, predstavuje ho melodickosť, jednoduchosť, jednotvárnosť
- lyrický hrdina sa nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a nenaplnenej
túžby po harmónii
- zraňuje ho realita
- pocity smútku, samoty, osamelosti, opustenosti, beznádeje, zúfalosti, sklamania
-
obrazy prírody, ktoré vyjadrujú stav je duše: čierna noc, havran, šedá hmla
- svoj život prirovnáva k sivej mútnej kaluži a čiernej
noci
- jeho básne sú hlboko precítené, poznačené životom, vždy písal len o tom, čo osobne prežil, každá báseň je úprimnou
spoveďou
- povedal: „No nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo.“
- témy básní:
ľúbostný cit (Aminke, Už je pozde, Plachý akord), spomienky na matku a domov (Vesper
dominicae), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným životom a osudom.