Drak sa vracia - Dobroslav Chrobák

Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: naturistická novela

Literárne obdobie: Slovenská medzivojnová próza, próza naturizmu

Námet: obraz podtatranskej dediny

Téma: hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí

Konflikt: je 2-násobný => etický – medzi Drakom a dedinčanmi; ľúbostný – medzi Drakom a Šimonom Jariabkom o lásku k tej istej žene- Eve Hajnákovej

Idea: vyjadrená čiastočne mottom, ktoré novelu uvádza: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“ 

Miesto deja: podtatranská dedina

Kompozícia: 12 kapitol a Epilóg
 
Postavy: Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Šimon Jariabek a jeho žena Eva 

Charakteristika postáv:

Martin Lepiš (Drak) – vysoký, čierny, s nepoddajnými čiernymi očami, múdry, má pevné morálne zásady

Eva Hájnaková – pekná, rada tancovala, chudobná 

Šimon Jariabek – zobral si Evu, keď bol opitý, ale trápi ho, že ona stále myslí na Draka

Drak sa vracia – obsah diela 

Dej: Na jednu udalosť sa autor pozerá očami viacerých ľudí. Nedodržiava chronologickú postupnosť rozprávania príbehu, k niektorým udalostiam sa vracia a vysvetľuje, resp. ozrejmuje ich neskôr. Dej sa začína pohľadom do chalupy Šimona Jariabka, v ktorej sa Eva zaoberá domácimi prácami. Ten večer sa jej zdá niečím nezvyčajný, zvuky dediny sa čímsi líšia od zvukov ostatných večerov. Je preto trochu nekľudná. Keď sa jej muž vracia domov, podá mu mlčky večeru a čaká, kým sa naje, tváriac sa, že pracuje.

Po večeri počká ešte na jeho jedinú vetu, ktorou je oznámenie, čo treba na ďalší deň urobiť. Toho večera však nevyriekol stereotypné príkazy, oznámil jej, že sa vrátil Drak. Eva sa vracia v spomienkach k časom, keď s Drakom chodila. (Keď bol Martin – Drak malý, našiel ho Lepiš Madlušovie pri ceste. Bol slepý no jeho kôň inštinktívne zastal a nepohol sa, kým Lepiš nenašiel malého chlapca. Ujal sa ho a vychoval. Vyučil ho svojmu remeslu – hrnčiarstvu, ktoré si Martin obľúbil a rád sa mu venoval.

Martin počas svojho detstva neprichádzal do styku s inými deťmi, pretože s Lepišom žili vo vyžihárni viac-menej izolovanej od dediny. Keď Drak dospel, vytrpel si od dedinčanov veľa krívd a neprávosti, obviňovali ho z neúrody a sucha, a pod.) Ich prvé stretnutie bolo veľmi prekvapivé, Eva bola na lúkach po trávu, on sa pred ňou z ničoho nič objavil a bozkával ju na ústa. Ich vzťah sa prehĺbil, pravdepodobne však len z Evinej strany. Ľúbila ho, chodila za ním do vyžihárne a pozorovala ho pri práci. Keď ho dedinčania zranili, starala sa oňho aj napriek ohováraniu dedinských klebetníc, že sa prespala s Drakom.

On jej nikdy nič nesľuboval. Keď po zranení dedinčanmi odišiel, dosť ju to zaskočilo. Chcela naňho počkať, narodil sa im syn, no Drak sa stále nevracal. Jedného dňa ju požiadal o ruku Šimon Jariabek. Vzala si ho, no neľúbila ho. On ju mal úprimne rád a veľmi mu svojou nevšímavosťou ubližovala. O tom, že sa Drak blíži k dedine sa dedinčania dozvedeli od voziara, čo sa vracal so soľou z Podolínca, ktorý im povedal, že ho videl na ceste.

Prví sa to dozvedeli chlapi v krčme. Atmosféra bola úplne na nepoznanie od ostatných večerov. Chlapi sedeli potichu, každý pohrúžený do vlastných myšlienok, ktoré sa točili len okolo Draka a okolo toho, ako by sa asi mali zachovať a čo by mali povedať. Všetci však mlčali, lebo si nevedeli rady. Chceli počkať, kým Šimon príde do krčmy, lebo on má do toho podľa ich názoru najviac čo hovoriť. Zrazu sa otvorili dvere a do krčmy vošiel Drak.

Pozdravil priložením dvoch prstov ku klobúku, posunkami si objednal jedlo a pálenku, najedol sa a odišiel. Celá scéna sa odohrala v hrobovom tichu. Po istom čase príde do krčmy aj Šimon. Niekto ho vyprovokuje a tak ho udrie. Cestou domov z krčmy rozmýšľa, čo by bolo najlepšie urobiť v novo vzniknutej situácii. Rozhodne sa uvoľniť Drakovi pole a dovoliť Eve aby išla za ním tým, že sám odíde z domu. Keď príde domov, oznámi Eve, že sa vrátil Drak. Potme si balí veci, keď počuje Evu prichádzať zvonka.

Rýchlo ich schová a ľahne si do postele. Myslí si, že Eva bola za Drakom a keď si ľahne do svojej postele znamená to, že sa rozhodla ostať so Šimonom. (Ona však bola len na dvore, aby sa pozrela, či sa v Drakovej chalupe svieti.) Na ďalší deň ráno je Šimon v podvedomí nútený vziať do rúk sekeru a ísť „urobiť poriadok“ s Drakom, lebo dedina to od neho očakáva.

No jeho svedomie sa búri. Keď sa priblíži k vyžihárni, vidí Draka napravovať lastovičie hniezda na svojom dome a ukladať jedno vypadnuté mláďa späť do hniezda. Dojme ho to natoľko, že sa okamžite rozhodne upustiť od svojho úmyslu a vracia sa domov. Do dediny príde pastier, ktorý pasie dedinskú čriedu volov a hovorí, že vypukol rozsiahly lesný požiar a čriedu treba odviesť do bezpečia, no on sám nepozná vhodnú cestu. Drak príde k richtárovi a ponúkne sa, že on dovedie čriedu, lebo pozná cestu.

Môže ísť sám, no aby mu verili, môžu s ním aj niekoho poslať. Richtár sa po krátkej porade s úradskými rozhodne poslať Draka, uzavrie s ním však dohodu, že ak čriedu nedovedie do týždňa, podpália mu chalupu. S Drakom pošlú Šimona. Cestou sa Drak so Šimonom zbližujú a Šimon si vytvára novú mienku o Drakovi. „Čím ďalej je totiž zrejmejšie, že v hre, do ktorej sa s Drakom pustil, nie je v stávke už len Eva, ale ešte čosi iného, väčšieho a významnejšieho a zďaleka nie tak určité ako sú Evine pohľady a jej úsmevom poodhalené zuby. Je to hádam jeho alebo Drakova česť.

A je to hádam aj stratená dôvera ľudí, ktorá sa donedávna zdala daromnou a nepotrebnou, no časom nadobudla takú dôležitosť, že stojí za to pustiť sa teraz o ňu za pasy a dobývať ju nazad hoci s nasadením vlastného života.“ Šimon dokonca zachráni Drakovi život, keď prechádzajú nebezpečným miestom a varuje ho pred padajúcimi kameňmi.

Istý čas sú k sebe i odmeraní. „A predsa – napriek tomu, že všetkému, napriek odcudzeniu, ktoré sa medzi nich znova dostalo, cíti Šimon celkom zreteľne, že ich spolu viaže akési nevysloviteľné tajomstvo, ktoré spôsobí, že ich osudy rozhodnú sa spoločne, v jeden a ten istý deň, na jednom a tom istom mieste.“ Čriedu nájdu v zúboženom stave. Rozhodnú sa preto, že ju nechajú napásť a nabrať síl. Drak pošle poslíčka do dediny s touto správou.

Počas odpočinku Drak každý deň niekam odchádza, čo je Šimonovi trochu podozrivé. Drak má všade množstvo známych, pozná baču z neďalekého salaša, na ceste cez Poľsko stretnú skupinku Poliakov, s ktorými si Drak podáva ruky. Šimon z toho vydedukuje, že Drak predal dobytok Poliakom. Príde k nemu a napadne ho. Poliaci chcú pomôcť Drakovi v bitke, ale im to nedovolí. Martin musí Šimona udrieť, aby prestal útočiť.

Stratí vedomie a uložia ho do koliby. Keď sa preberie z bezvedomia, vidí uprostred poľany vatru, okolo nej Poliakov, Draka a po jeho boku nejaké dievča. Všetci sa veselia a spievajú. Šimon si myslí, že ho Drak dobehol, preto sa ticho vytratí a vracia sa späť do dediny. Hneď ako dorazí domov, podpáli Drakovi chalupu. Napriek tomu, že sa za svoj čin hanbí, cíti satisfakciu, za podvod, ktorý na ňom Drak spáchal. Rozpovie richtárovi, čo sa stalo, no ten nie je vôbec znepokojený ani rozrušený a ide so Šimonom Drakovi naproti, pretože vie, že Drak neurobil nič zlé a onedlho ho už vidno na obzore aj so stádom.

Keď prídu bližšie, vidno, ako Drak vedie za uzdu koňa, na ktorého chrbte sedí dievčina, ktorú Šimon videl pri vatre. Je to Žoška, Drakova žena. Drak sa dozvedá novinu o svojej chalupe, no nezaujíma sa o to, kto mu ju podpálil, určite to tuší, no nepociťuje žiadnu túžbu po pomste hovorí: „Viem, nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“ V epilógu sa dozvedáme ďalšie dôležité skutočnosti. Celý príbeh nám rozprávala Eva, teraz už stará mať, v podobe rozprávky pre svojho vnúčika.

Šťastný koniec typický pre rozprávky sa tu objavuje v tom, že pri príchode Draka si Eva uvedomila, že to medzi nimi už dávno skončilo a nebola nádej na obnovenie pôvodného vzťahu. Prvý krát pocítila vrúcny cit k Šimonovi a pochopila, že to bol práve on, koho mala celý čas túžobne očakávať. Odvtedy žili Eva so Šimonom šťastne, až kým nepomreli.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4819-drak-sa-vracia-dobroslav-chrobak/