– epizodickosť, mozaikovosť príbehu (obsah sa nedá reprodukovať): celú poviedku tvorí 21 kratučkých epizód, ktoré na seba nenadväzujú, napr. v prvej epizóde rozprávač zachytáva to, že bude spisovateľ, v druhej zasa to, aké má jeho sestrička pekné náušnice
- simultánnosť – súbežnosť jednotlivých motívov epizód
– dominujú sny, myšlienky, pocity,
spomienky – „snívalo sa mi o tom, že som sa prechádzal s Mohamedom po parku“, „pozerá von oknom (Brko) a rozmýšľa
o šoférovaní“, neznášam Brkove rečičky“, „keď som bol malý, mali sme doma iba jedno rádio“
– vety nie sú usporiadané – prúd vedomia: „Mama mala ryšavé vlasy, ktoré si odfarbovala, keď išla spať a podobne. Nikdy nevarila koleno, to skrátka a dobre neznášala. Otec veľmi rád oslavoval, hoci a môj prvý krok. Pôvodom bol Arab, ale jeho dedko sa prisťahoval do San Francisca, tak sme tu.“
- autor v texte využíva absurditu: „treba umyť dlážku, lebo sa po nej dá nahlas chodiť“, „naša zem je susedových strecha“
- čas a priestor je absurdný, snový: „Pôvodom bol Arab (otec), ale jeho dedko sa prisťahoval do San Francisca, tak sme tu.“ (z vety vyplýva: tu – zrejme v San Franciscu, no potom: „Tu bývam, Prešovská 12!“)
- hlavný hrdina (zároveň aj rozprávač) je postavou-figúrkou, je čudný – z deja vyplýva, že je to dieťa, no sám si kúpi letenku a odletí do Al Riyádu na súd pre maloletých, hodí otca do jamy a pod.
- minimalizácia dialógov, dominancia pásma rozprávača (tu priamy rozprávač): rozprávač vie iba to, čo sa týka jeho a deje sa okolo neho (Tatino je Marián. Ivy mu raz povedal: „Ahoj, Marián, ja som pavián“!), vyjadruje svoje pocity, myšlienky
– autor vytvára banálne konflikty: Tatino má nový počítač Už sa dotrajdal“! Mám po písaní. Tatino si sadne k počítaču a ja budem čakať a čakať.
- autor kladie dôraz na jazyk, využíva slovné hračky: „mydlím si čiri-čaj aj s bruchom“