Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch - Ján Palárik

Dejová línia:
Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.

  Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohoňom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohoňa a jeho priateľ za baróna. Rohoň sa po stretnutí  s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka.  Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.

  Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne  a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohoň nie  je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.
 
Útvar: veselohra v 3 dejstvách
Kompozícia: typická pre dramatické dielo:
Ÿ expozícia - dochádza k zoznámeniu sa s postavami a vzťahmi medzi nimi
Ÿ kolízia - oznámenie príchodu budúceho mladoženícha a zámena grófky a jej spoločníčky
Ÿ vyvrcholenie konfliktu - Rohoň vyznáva lásku nepravej grófke a barón nepravému dievčaťu z ľudu
Ÿ rozuzlenie - vysvetlenie situácie, požehnanie mladému páru, na koniec účasť na dožinkovej slávnosti
Konflikt: zakladá sa na základe štvoritého inkognita, ktorý vedie pri zámene osôb ku komickým situáciám, a to: Miluša Oriešková « Elíza Hrabovská a Ľudovít Kostrovický « Ing. Rohoň.
Prvok realizmu: predstavuje slávnosť obžiniek, pri príležitosti ukončenia žatvy. Počas ktorých zaznievajú ľudové piesne, ľudové zvyky a ľudové kroje.
Prvok romantizmu: láska
Jazyk:
1.)  ľud používa ľudový jazyk s prvkami dialektu (nárečové slová)
2.)  inteligencia a grófka Hrabovská používajú spisovný jazyk
3.)  maďaróni používajú skomoleniny maďarských a slovenských slov

Postavy: 
vlastenci ↔ odrodilci
  Miluša Oriešková  barón Kostrovický
Ing. Rohoň komorná Capková
  učiteľ Orieška
grófka Hrabovská
Autor prejavuje svoje sympatie k postavám:
1.)  Miluša Oriešková - vzdelaná, bystrá, sebavedomá v styku zo šľachtou, je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii ku všetkým národom. Grófku Hrabovskú získala pre slovenskú vec a nebojí sa adresovať ostré výčitky ani mladému barónovi. Autor v nej vytvoril ideál vlastenectva.
2.)  grófka Hrabovská - je slobodomyseľná, milá k služobníctvu i k ľudu, pod vplyvom Miluši hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.
3.)  Ing. Rohoň - je pôvodom Slovák, ale prostredím, v ktorom žije, sa stal pomaďarčeným, pod vplyvom Miluše sa vracia k svojim koreňom.
Svoj ostrý výsmech a nesympatie prejavuje k postavám:
1.)  komorná Capková - nafúkaná, slúžka, ktorá je povýšenecká k služobníctvu, ľudu i k Miluši, ktorú považuje za votrelca do grófkinej rodiny. Nepáči sa jej Milušino vlastenectvo. Slovenskú reč považuje zo prostú a nevhodnú do panských domov (maďarčina, nemčina, francúzština). Pre svoje klebetníctvo a neprajnosť ostáva zápornou postavou až do konca hry.
2.)  Svoje nesympatie čiastočne prejavuje aj k postave mladého baróna Kostrovického. Je zhýčkaný budapeštianskym prostredím, je však ale priateľský k Ing. Rohoňovi. Hoci jeho rod má slovenský pôvod hlási sa k maďarskému národu. Vo všetkom uhorskom vidí len maďarské, napr. výšivky na krojoch. Svoj názor mení pod vplyvom Miluše ako i krásnej žničky v ktorej sa inkognito skrýva grófka. 

Hlavná myšlienka:
Myšlienku spolužitia slovenského a maďarského národa v hre vyslovuje učiteľ Orieška, keď hovorí:
„...aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny uhorskej spoločnými silami bránili, aby si svoje národnosti vzájomne ctili, aby národnej vzdelanosti a osvety - bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá - jeden druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru medzi nimi nebolo."
Þ aj názov hry je „Zmierenie“.