Statky – zmätky – Jozef Gregor Tajovský

Statky – zmätky – Jozef Gregor Tajovský

Elipsa: znamená že je vynechané slovo – prinášajú, spôsobujú)

Útvar: 4-dejistvová dráma

Obdobie: 1 a 2 dejstvo prebieha na Vianoce, 3 v júli a 4 po roku na Štefana
Prostredie: dolnozemská dedina (napísal ju v čase svojho pobytu v Nadlaku v Rumunsku)

Námet: podáva tu kritický pohľad na otázku majetku a jeho zhubné následky pre ľudí, ktoré spôsobili rozvracanie zdravých medziľudských vzťahov na dedine Þ idea a názov drámy. Autor v dráme podáva otvorenú spoločenskú kritiku na dedine, odhaľuje tu príčinu sporu (= statky) a následok sporu (= zmätky).

Konflikt:

1.)  jadro konfliktu tvorí zápas o majetok (Ďuro Ľavko)

2.)  rozpor medzi túžbou jednoduchých ľudí po šťastnom živote (Zuzka Kamenská) « krutý a vykorisťovateľský život (Pálčikovci)
Charakteristika postáv: v hre vystupujú postavy z ľudu, ktoré sú postavené do protikladu, a to:

1.)  Ľavkovci a Palčíkovci: idú vypočítavo za majetkom a lacnou pracovnou silou « Kamenskovci, ktorí hoci sú chudobný sú to hrdí a statoční ľudia, ktorí sa nepoklonkujú bohatým a smelo sa vedia postaviť proti zlu, ktoré páchajú bohatí. Z ich rodiny sa odlišuje len Zuzkina matka, ktorá je lakomá a túžiaca len po majetku.

2.)  Ďurko Ľavko «   Zuzka Kamenská
– je hrdí, sebavedomý, namyslený  – je tichá, vyrovnaná, charakterná, v srdci
  – nečestne sa správa k Zuzke, čo bolo  však cíti trpkosť
  i príčinou jeho nevydareného manželstva  – v závere drámy sa prejaví ako
  zo Zuzkou, pretože uprednostňuje sebavedomá mladá žena, keď sa odmietne
  majetok pred láskou k Zuzke  vrátiť k Ďurkovi  a rozhodne sa nikdy  viac netrpieť pre muža, ktorý ju klame

Forma:

– autor využíva ľudový jazyk s mnohými dialektizmami (napr.: pudilár – peňaženka), pomocou ktorých chcel čo najvernejšie zobraziť prostredie i postavy z ľudu.

– dramatický text autor oživuje:
– frazeologizmami (tak budete tancovať, ako ja vám budem húsť)
– ľudovými zvratmi (sľubovať hory-doly)
– prísloviami a porekadlami (jablko neletí ďaleko od stromu)

– pomocou jazyka autor charakterizuje aj postavy, napr.: reč starého Ľavka je rozkazovačná s mnohými nadávkami

– rozpaky a želania postáv vyjadruje pomocou apociotézy (nedokončenej vety, napr.: „Úroda, viete, aká bola slabá....“

Kompozícia: autor dodržiava tradičnú kompozíciu drámy: 
§ expozícia – predstavenie postáv, prostredia, načrtnutie konfliktu
§ kolízia – narúšanie vzťahov medzi postavami, začiatok krízy
§ kríza – konfliktné vyhrotenie vzťahov medzi postavami
§ peripetia – nečakaný zvrat v deji
§ rozuzlenie – vyriešenie konfliktu