Útvar: novela z dedinského prostredia.
Námet: autor čerpal námet z histórie, z cholerovej epidémie.
Téma: všíma si medziľudské vzťahy na dedine a odhaľuje dôsledky nastupujúceho kapitalizmu na morálku dedinského ľudu.
Preklad: dís íre - Dni hnevu
Kompozícia: sú tu zobrazené viaceré individuálne príbehy postáv, z ktorých dominantný je príbeh hlavnej postavy, starého Sýkoru. Je to typický dedinský boháč a úžerník. Je lakomý, túži len po bohatstve a peniazoch. Je bezcitný, napr.: keď dedinu postihne cholera, on sa postaví proti postaveniu nemocnice, len aby nemusel na ňu prispievať. Má pokrivené životné hodnoty a jeho vzťah k peniazom sa odráža aj k jeho vzťahu k ľudom, napr.: kvôli peniazom vyženie z domu aj svojich synov Jána a Juraja.
K prevratu dochádza, keď Sýkora prichádza o peniaze a po prví raz sa stretáva s chudobou. V záver poviedky dochádza k mravnej premene starého Sýkoru, kladie si stále otázku ako ďalej žiť bez peňazí, ale po stretnutí s chudobnou ženou, ktorá mu na otázku, v čom vidí zmysel života, odpovedá v deťoch. Sýkora sa začne zamýšľať nad sebou, spituje si svedomie, zmieruje sa zo synmi i s dedinčanmi a prichádza na to, že nie peniaze, ale rodina tvorí skutočný zmysel života.
Þ harmonický záver, ktorý umožňuje autorovi
uplatniť mravné hľadisko. Þ je tu uplatnený morálny konflikt.
Hlavná myšlienka: na Sýkorovi nám autor
ukázal, že hromadenie majetku v rukách jednotlivcov prináša len mravné zlo a spoločenské rozpory.
Jazyk:
využíva ľudový jazyk. Cez vnútorný monológ nám približuje psychológiu postavy, a ako nový prostriedok v novele sa nám objavuje úvaha.